─îo je technick├í anal├Żza?
Domov
Články
─îo je technick├í anal├Żza?

─îo je technick├í anal├Żza?

Za─Źiato─Źn├şk
Zverejnen├ę Mar 14, 2019Aktualizovan├ę Dec 28, 2022
7m

Technick├í anal├Żza (TA), ─Źasto ozna─Źovan├í ako kreslenie grafov, je typ anal├Żzy, ktorej cie─żom je predpoveda┼ą bud├║ce spr├ívanie trhu na z├íklade predch├ídzaj├║cich cenov├Żch pohybov a ├║dajov o objeme. Pr├şstup TA sa vo ve─żkej miere uplat┼łuje na akcie a in├ę akt├şva na tradi─Źn├Żch finan─Źn├Żch trhoch, ale je tie┼ż neoddelite─żnou s├║─Źas┼ąou obchodovania s digit├ílnymi menami na trhu s kryptomenami.

Na rozdiel od fundament├ílnej anal├Żzy (FA), ktor├í zoh─żad┼łuje viacero faktorov t├Żkaj├║cich sa ceny akt├şva, TA sa striktne zameriava na historick├Ż cenov├Ż pohyb. Preto sa pou┼ż├şva ako n├ístroj na sk├║manie kol├şsania ceny akt├şva a ├║dajov o objeme. Mnoh├ş obchodn├şci ju vyu┼ż├şvaj├║ v snahe identifikova┼ą trendy a priazniv├ę obchodn├ę pr├şle┼żitosti.

Zatia─ż ─Źo primit├şvne formy technickej anal├Żzy sa objavili v 17.┬ástoro─Ź├ş v Amsterdame a v 18.┬ástoro─Ź├ş v Japonsku, modern├í TA sa ─Źasto sp├íja s pr├ícou Charlesa Dowa. Finan─Źn├Ż novin├ír a zakladate─ż The Wall Street Journal, Charles Dow bol jeden z prv├Żch, ktor├Ż si v┼íimol, ┼że jednotliv├ę akt├şva a trhy sa ─Źasto pohybuj├║ v trendoch, ktor├ę mo┼żno segmentova┼ą a sk├║ma┼ą. Z jeho pr├íce sa nesk├┤r zrodila Dowova te├│ria, ktor├í podporila ─Ćal┼í├ş v├Żvoj technickej anal├Żzy.

Na za─Źiatku bol z├íkladn├Ż pr├şstup technickej anal├Żzy zalo┼żen├Ż na ru─Źne vyr├íban├Żch h├írkoch a manu├ílnych v├Żpo─Źtoch, ale s pokrokom technol├│gie a modernej v├Żpo─Źtovej techniky sa TA roz┼í├şrila a teraz je d├┤le┼żit├Żm n├ístrojom pre mnoh├Żch investorov a obchodn├şkov.


Ako funguje technick├í anal├Żza?

Ako u┼ż bolo spomenut├ę, TA je v podstate ┼ít├║diom s├║─Źasn├Żch a predch├ídzaj├║cich cien akt├şva. Hlavn├Żm z├íkladn├Żm predpokladom technickej anal├Żzy je, ┼że kol├şsanie ceny akt├şva nie je n├íhodn├ę a vo v┼íeobecnosti sa ─Źasom vyvinie do identifikovate─żn├Żch trendov.

Vo svojom jadre je TA anal├Żza trhov├Żch s├şl ponuky a dopytu, ktor├ę s├║ vyjadren├şm celkov├ęho trhov├ęho sentimentu. In├Żmi slovami, cena akt├şva je odrazom protichodn├Żch predajn├Żch a n├íkupn├Żch s├şl. Tieto sily ├║zko s├║visia s em├│ciami obchodn├şkov a investorov (v podstate so strachom a chamtivos┼ąou).┬á

Je pozoruhodn├ę, ┼że TA sa pova┼żuje za spo─żahlivej┼íiu a efekt├şvnej┼íiu na trhoch, ktor├ę funguj├║ za ┼ítandardn├Żch podmienok, s vysok├Żm objemom a likviditou. Ve─żkoobjemov├ę trhy s├║ menej n├íchyln├ę na manipul├íciu s cenami a abnorm├ílne vonkaj┼íie vplyvy, ktor├ę by mohli vytv├íra┼ą falo┼ín├ę sign├íly a sp├┤sobi┼ą, ┼że TA bude nepou┼żite─żn├í.

S cie─żom presk├║ma┼ą ceny a pr├şpadne odhali┼ą priazniv├ę pr├şle┼żitosti obchodn├şci vyu┼ż├şvaj├║ r├┤zne n├ístroje grafov, zn├íme ako ukazovatele. Ukazovatele technickej anal├Żzy m├┤┼żu obchodn├şkom pom├┤c┼ą identifikova┼ą existuj├║ce trendy a tie┼ż poskytn├║┼ą u┼żito─Źn├ę inform├ície o trendoch, ktor├ę sa m├┤┼żu vyskytn├║┼ą v bud├║cnosti. Ke─Ć┼że ukazovatele TA s├║ omyln├ę, niektor├ş obchodn├şci vyu┼ż├şvaj├║ na zn├ş┼żenie riz├şk viacer├ę ukazovatele.


Be┼żn├ę ukazovatele TA

Obchodn├şci, ktor├ş pou┼ż├şvaj├║ TA, zvy─Źajne vyu┼ż├şvaj├║ mno┼żstvo r├┤znych ukazovate─żov a metr├şk, aby sa pok├║sili ur─Źi┼ą trendy na trhu na z├íklade grafov a historick├ęho cenov├ęho pohybu. Spomedzi mnoh├Żch ukazovate─żov technickej anal├Żzy s├║ jedn├Żm z najpou┼ż├şvanej┼í├şch a najzn├ímej┼í├şch pr├şkladov jednoduch├ę k─║zav├ę priemery (SMA). Ako u┼ż n├ízov napoved├í, SMA sa po─Ź├şta na z├íklade z├ívere─Źn├Żch cien akt├şva v r├ímci stanoven├ęho ─Źasov├ęho obdobia. Exponenci├ílny k─║zav├Ż priemer (EMA) je upraven├í verzia SMA, berie do ├║vahy ned├ívne z├ívere─Źn├ę ceny v├Żraznej┼íie ako star┼íie.

─Äal┼í├şm be┼żne pou┼ż├şvan├Żm ukazovate─żom je index relat├şvnej sily (RSI), ktor├Ż je s├║─Źas┼ąou triedy ukazovate─żov zn├ímych ako oscil├ítory. Na rozdiel od jednoduch├Żch k─║zav├Żch priemerov, ktor├ę jednoducho sleduj├║ zmeny cien v priebehu ─Źasu, oscil├ítory pou┼ż├şvaj├║ matematick├ę vzorce na cenov├ę ├║daje a potom vytv├íraj├║ hodnoty, ktor├ę spadaj├║ do vopred definovan├Żch rozsahov. V pr├şpade RSI sa tento rozsah pohybuje od 0┬ádo┬á100.

Ukazovate─ż Bollingersk├ę p├ísma (BB) je ─Ćal┼í├ş typ oscil├ítora, ktor├Ż je medzi obchodn├şkmi ve─żmi popul├írny. Ukazovate─ż BB pozost├íva z dvoch postrann├Żch p├ísiem, ktor├ę obtekaj├║ ─Źiaru k─║zav├ęho priemeru. Pou┼ż├şva sa na zistenie potenci├ílnych prek├║pen├Żch a prepredan├Żch trhov├Żch podmienok, ako aj na meranie volatility trhu.

Okrem z├íkladn├Żch a jednoduch┼í├şch n├ístrojov TA existuj├║ niektor├ę ukazovatele, ktor├ę sa pri vytv├íran├ş ├║dajov spoliehaj├║ na in├ę ukazovatele. Napr├şklad Stochastic RSI sa vypo─Ź├şta pou┼żit├şm matematick├ęho vzorca pre be┼żn├Ż RSI. ─Äal┼í├şm popul├írnym pr├şkladom je ukazovate─ż konvergencie/divergencie k─║zav├ęho priemeru (MACD). MACD sa generuje odpo─Ź├ştan├şm dvoch EMA, ─Ź├şm sa vytvor├ş hlavn├í ─Źiara (─Źiara MACD). Prv├í ─Źiara sa potom pou┼żije na vygenerovanie ─Ćal┼íieho EMA, v├Żsledkom ─Źoho je druh├í ─Źiara (zn├íma ako sign├ílna ─Źiara). Okrem toho existuje histogram MACD, ktor├Ż sa vypo─Ź├şta na z├íklade rozdielov medzi t├Żmito dvoma ─Źiarami.


Obchodn├ę sign├íly

Zatia─ż ─Źo ukazovatele s├║ u┼żito─Źn├ę na identifik├íciu v┼íeobecn├Żch trendov, m├┤┼żu sa pou┼żi┼ą aj na poskytnutie preh─żadu o potenci├ílnych vstupn├Żch a v├Żstupn├Żch bodoch (sign├íly n├íkupu alebo predaja). Tieto sign├íly m├┤┼żu by┼ą generovan├ę, ke─Ć nastan├║ ┼ípecifick├ę udalosti v grafe ukazovate─ża. Napr├şklad, ke─Ć je hodnota RSI 70┬áalebo viac, m├┤┼że to nazna─Źova┼ą, ┼że trh sa nach├ídza v stave prek├║penia. Rovnak├í logika plat├ş, ke─Ć RSI klesne na 30┬áalebo menej, ─Źo je v┼íeobecne vn├şman├ę ako sign├íl stavu prepredania.

Ako u┼ż bolo uveden├ę, obchodn├ę sign├íly poskytovan├ę technickou anal├Żzou nie s├║ v┼żdy presn├ę a ukazovatele TA vykazuj├║ zna─Źn├ę mno┼żstvo ┼íumu (falo┼ín├Żch sign├ílov). T├Żka sa to najm├Ą trhov s kryptomenami, ktor├ę s├║ ove─ża men┼íie ako tradi─Źn├ę a ako tak├ę s├║ volatilnej┼íie.


Kritika

Hoci sa TA vo ve─żkej miere pou┼ż├şva na v┼íetk├Żch druhoch trhov, mnoh├ş odborn├şci ju pova┼żuj├║ za kontroverzn├║ a nespo─żahliv├║ met├│du a ─Źasto sa o nej hovor├ş ako o ÔÇ×sebanapl┼łuj├║com proroctveÔÇť. Tak├Żto v├Żraz sa pou┼ż├şva na opis udalost├ş, ktor├ę sa dej├║ len preto, ┼że ve─żk├Ż po─Źet ─żud├ş predpoklad├í, ┼że sa stan├║.

Kritici tvrdia, ┼że v kontexte finan─Źn├Żch trhov, ak sa ve─żk├Ż po─Źet obchodn├şkov a investorov spolieha na rovnak├ę typy ukazovate─żov, ako s├║ ─Źiary podpory alebo rezistencie, ┼íance na fungovanie t├Żchto ukazovate─żov sa zvy┼íuj├║.┬á

Na druhej strane mnoh├ş priaznivci TA tvrdia, ┼że ka┼żd├Ż analytik pou┼ż├şva osobitn├Ż sp├┤sob anal├Żzy grafov a mno┼żstvo dostupn├Żch ukazovate─żov. To by znamenalo, ┼że pri ve─żkom po─Źte obchodn├şkov je prakticky nemo┼żn├ę pou┼żi┼ą rovnak├║ konkr├ętnu strat├ęgiu.


Porovnanie fundament├ílnej a technickej anal├Żzy

Z├íkladn├Żm predpokladom technickej anal├Żzy je, ┼że trhov├ę ceny u┼ż odr├í┼żaj├║ v┼íetky z├íkladn├ę faktory s├║visiace s konkr├ętnym akt├şvom. Ale na rozdiel od pr├şstupu TA, ktor├Ż sa zameriava hlavne na historick├ę cenov├ę ├║daje a objem (trhov├ę grafy), fundament├ílna anal├Żza (FA) pou┼ż├şva strat├ęgiu hlb┼íieho prieskumu, ktor├Ż kladie v├Ą─Ź┼í├ş d├┤raz na kvalitat├şvne faktory.

Fundament├ílna anal├Żza vych├ídza z toho, ┼że bud├║ca v├Żkonnos┼ą akt├şva z├ívis├ş od ove─ża viac ne┼ż len historick├Żch ├║dajov. FA je v podstate met├│da, ktor├í sa pou┼ż├şva na odhad vn├║tornej hodnoty spolo─Źnosti, podniku alebo akt├şva na z├íklade ┼íirok├ęho spektra mikro a makroekonomick├Żch podmienok, ako je riadenie a reput├ícia spolo─Źnosti, konkurencia na trhu, miery rastu a zdravie odvetvia.

Preto m├┤┼żeme uva┼żova┼ą, ┼że na rozdiel od TA, ktor├í sa pou┼ż├şva hlavne ako predik─Źn├Ż n├ístroj pre cenov├Ż pohyb a trhov├ę spr├ívanie, FA je met├│da na ur─Źenie, ─Źi je akt├şvum nadhodnoten├ę alebo nie, pod─ża jeho kontextu a potenci├ílu. Zatia─ż ─Źo technick├║ anal├Żzu v├Ą─Ź┼íinou vyu┼ż├şvaj├║ kr├ítkodob├ş obchodn├şci, fundament├ílnu anal├Żzu uprednost┼łuj├║ spr├ívcovia fondov a dlhodob├ş investori.

Jednou z v├Żrazn├Żch v├Żhod technickej anal├Żzy je skuto─Źnos┼ą, ┼że sa spolieha na kvantitat├şvne ├║daje. Ako tak├í poskytuje r├ímec pre objekt├şvne sk├║manie hist├│rie cien, pri─Źom eliminuje niektor├ę dohady, ktor├ę prich├ídzaj├║ s kvalitat├şvnej┼í├şm pr├şstupom fundament├ílnej anal├Żzy.

Napriek tomu, ┼że pou┼ż├şva empirick├ę ├║daje, TA je st├íle ovplyvnen├í osobnou zaujatos┼ąou a subjektivitou. Napr├şklad obchodn├şk, ktor├Ż m├í siln├║ predispoz├şciu na to, aby dospel k ur─Źit├ęmu z├íveru o akt├şve, bude pravdepodobne schopn├Ż manipulova┼ą so svojimi n├ístrojmi TA tak, aby podporili jeho zaujatos┼ą a odzrkad─żovali jeho predpojat├ę predstavy. V mnoh├Żch pr├şpadoch sa tak deje bez vedomia obchodn├şka. Okrem toho m├┤┼że technick├í anal├Żza zlyha┼ą aj v ─Źasoch, v ktor├Żch trhy nepredstavuj├║ jednozna─Źn├Ż vzor alebo trend.


Z├ívere─Źn├ę my┼ílienky

Okrem kritiky a dlhotrvaj├║cej kontroverznej diskusie o tom, ktor├í met├│da je lep┼íia, mnoh├ş pova┼żuj├║ za racion├ílnej┼íiu vo─żbu kombin├íciu pr├şstupov TA a FA. Zatia─ż ─Źo FA sa zvy─Źajne t├Żka dlhodob├Żch investi─Źn├Żch strat├ęgi├ş, TA m├┤┼że poskytn├║┼ą podrobn├ę inform├ície o kr├ítkodob├Żch trhov├Żch podmienkach, ktor├ę m├┤┼żu by┼ą u┼żito─Źn├ę pre obchodn├şkov aj investorov (napr├şklad pri pokuse ur─Źi┼ą priazniv├ę vstupn├ę a v├Żstupn├ę body).

Zdie─ża┼ą pr├şspevky
Zaregistrujte si ├║─Źet
E┼íte dnes vyu┼żite svoje znalosti v┬ápraxi otvoren├şm ├║─Źtu Binance.