Vysvetlenie Čierneho pondelka a krachov akciovej burzy
Domov
Články
Vysvetlenie Čierneho pondelka a krachov akciovej burzy

Vysvetlenie Čierneho pondelka a krachov akciovej burzy

Začiatočník
Zverejnené May 4, 2020Aktualizované Feb 9, 2023
7m

Čo je Čierny pondelok?

Čierny pondelok je názov, ktorý sa používa na opis náhleho a vážneho krachu akciových trhov, ku ktorému došlo 19. októbra 1987. Index Dow Jones Industrial Average (DJIA), ktorý meria výkonnosť amerického akciového trhu, sa prepadol o viac ako 22 %. Tomuto prepadu predchádzali ďalšie dva veľké pády týždeň predtým.


Výkonnosť indexu Dow Jones Industrial Average v čase Čierneho pondelka.

Výkonnosť indexu Dow Jones Industrial Average v čase Čierneho pondelka.


Čierny pondelok sa spomína ako začiatok poklesu globálneho akciového trhu. Až doteraz ide o jeden z najneslávnejších dní v histórii akciových trhov.

Celkový objem obchodov na burzách bol taký vysoký, že vtedajšie počítače neboli schopné zvládnuť takú náhlu vysokú záťaž. Objednávky čakali na vybavenie celé hodiny a veľké prevody finančných prostriedkov sa oneskorili.

Veľký krach, ako je tento, sa následne prirodzene odzrkadlí na trhoch futuresopcií. Tento prepad mal výrazný dopad aj na globálne trhy. Väčšina hlavných indexov na celom svete klesla do konca toho istého mesiaca o 20 až 30 %.

Výraz „Čierny pondelok“ zvyčajne označuje krach v roku 1987. Používa sa však aj na označenie iných vážnych prepadov trhov.


Čo spôsobuje prepady trhov?

Vo všeobecnosti pri prepade akciového trhu nie je možné ukázať prstom na jediný faktor. Zaujímavé je, že Čiernemu pondelku v roku 1987 nepredchádzala žiadna významná spravodajská udalosť. Zišlo sa však niekoľko rôznych faktorov, ktoré v kombinácii vytvorili atmosféru paniky a neistoty. O aké faktory teda išlo?

Prvým bolo zavedenie počítačových obchodných systémov. V súčasnosti väčšinu obchodných aktivít uľahčujú počítače. Nebolo tomu tak však vždy. Pred 80. rokmi 20. storočia boli akciové trhy zvyčajne hlučné a preplnené miesta, kde si obchodníci vymieňali aktíva priamo na parkete burzy.


Obchodný parket burzy New York Stock Exchange (NYSE) v roku 1963, pred zavedením počítačových obchodných systémov. Zdroj: Library of Congress. Obrázok upravený z originálu.

Obchodný parket burzy New York Stock Exchange (NYSE) v roku 1963, pred zavedením počítačových obchodných systémov. Zdroj: Library of Congress. Obrázok upravený z originálu.


Počas 80. rokov sa však obchodná činnosť začala spoliehať viac na počítačový softvér. Prechod na obchodovanie pomocou počítačov umožnil podstatne rýchlejšie obchodné aktivity, pričom systémy boli schopné zadávať tisíce objednávok za pár sekúnd. Prirodzene, tieto pokroky ovplyvnili aj rýchlosť veľkých cenových pohybov. Naproti tomu, dnešní obchodní roboti dokážu presunúť bilióny dolárov v priebehu niekoľkých sekúnd od výskytu neočakávanej udalosti.

Ďalšie faktory, ako napríklad obchodný deficit v USA, medzinárodné napätie a ďalšie geopolitické okolnosti, boli označené ako ďalšie príčiny. Okrem toho rastúci dosah médií určite zosilnil účinky a závažnosť udalosti.

Stojí za zmienku, že hoci všetky tieto faktory mohli prispieť k pádu, rozhodnutia predsa len prijímali ľudia. Psychológia trhu hrá pri výpredajoch hlavnú úlohu. Často sú jednoducho výsledkom masovej paniky.


Čo je istič?

Po udalostiach Čierneho pondelka zaviedla americká Komisia pre cenné papiere a burzu (SEC) niekoľko mechanizmov, ktoré majú zabrániť opakovaniu podobných udalostí. Ak aj nie úplne zabrániť, tak aspoň pokúsiť sa zmierniť ich dopad.

Jeden z týchto mechanizmov sa nazýva istič. Ide o regulačné opatrenie, ktoré preruší obchodovanie, keď cena dosiahne určité percentuálne úrovne vzhľadom na dennú otváraciu cenu. Aj keď tu spomíname väčšinou USA, ističe boli implementované aj na mnohých ďalších trhoch.

Ističe sa vzťahujú na hlavné indexy ako Dow alebo S&P 500, ako aj na jednotlivé cenné papiere. Tu je spôsob, ako fungujú.

Ak index S&P 500 počas obchodného dňa spadne o viac ako 7 %, obchodovanie sa na 15 minút zastaví a potom sa znova spustí. Toto sa nazýva istič 1. úrovne. Ak trh klesne ďalej a dosiahne pokles 13 % oproti dennej otváracej cene, obchodovanie sa opäť zastaví. Toto sa nazýva istič 2. úrovne. Po 15-minútovej prestávke sa obchodovanie znovu spustí. Ak cena klesne o 20 % v porovnaní s dennou otváracou cenou, obchodovanie sa na zvyšok dňa zastaví. Toto sa nazýva istič 3. úrovne.


Výhody a nevýhody ističov

Aj keď ističe môžu byť účinné pri predchádzaní bleskovým prepadom, sú predmetom kontroverzií.

Niektorí kritici ističov tvrdia, že majú negatívny vplyv na trhy a v skutočnosti zvyšujú závažnosť prepadov. Ako je to možné? Keďže tieto vopred určené percentuálne úrovne sú založené na otváracích cenách, sú verejne známe. Ako také môžu ovplyvniť zadávanie objednávok a umelo znižovať likviditu v knihe objednávok pri určitých cenových hladinách.

Znížená likvidita môže viesť k väčšej volatilite, pretože nemusí byť dostatok objednávok na pokrytie neočakávaného nárastu ponuky. Kritici tvrdia, že bez vplyvu ističov na oblasti likvidity je pravdepodobnejšie, že trhy dosiahnu prirodzenú rovnováhu.

Pokiaľ ide o indexy svetového trhu (napríklad S&P 500), ističe sa spúšťajú iba pri pohybe smerom nadol. Na druhej strane, na jednotlivých cenných papieroch sa dajú aktivovať aj pri pohyboch smerom nahor.


Ako sa pripraviť na prepady trhu

Vzhľadom na povahu trhov a psychológiu davu sú prepady takmer nevyhnutné. Čo však môžete urobiť, aby ste sa pripravili na krach trhu? 

Zvážte vytvorenie investičného plánu alebo celkovej obchodnej stratégie. Keď trh padá a mnohí investori v panike predávajú, je dôležité zachovať pokoj, racionálne uvažovanie a vyhnúť sa emocionálnemu rozhodovaniu. Vytvorenie dlhodobého investičného plánu alebo obchodnej stratégie je na to nevyhnutné, pretože by vám to nemalo umožniť, aby ste prijímali impulzívne rozhodnutia.

Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je nastavenie limitu Stop Loss. Ak chcete byť úspešným obchodníkom, pri krátkodobých obchodoch sa musíte chrániť proti poklesom. Tento postup však prekvapivo málo používajú dlhodobejší investori. Aj keď váš príkaz Stop Loss ponecháva priestor pre väčšie cenové pohyby, môže vás zachrániť pred veľkými stratami v prípade zničujúceho prepadu trhu.

Čo sa týka globálnych krachov trhov, doteraz boli všetky len dočasné. Aj keď obdobia hospodárskej recesie môžu trvať niekoľko rokov, trhy majú tendenciu zotaviť sa. Ak sa pozriete hlboko do minulosti, globálna ekonomika nepretržite rastie celé stáročia a tieto korekcie sú len dočasnými pohybmi smerom nadol.


Výkonnosť indexu Dow Jones Industrial Average v rokoch 1915 až 2020.

Výkonnosť indexu Dow Jones Industrial Average v rokoch 1915 až 2020.


Aj keď toto tvrdenie môže byť pravdivé pre globálne trhy, kde sa pozoruje ekonomický rast, neplatí pre trhy s kryptomenami. Blockchainový priemysel je stále mladý a kryptomeny sú rizikovou triedou aktív. Niektoré kryptoaktíva sa preto po vážnom krachu trhu už nemusia nikdy zotaviť.


Chcete začať s kryptomenou? Kúpte si bitcoiny na Binance!


Ďalšie významné Čierne pondelky

28. október 1929

Akciové trhy sa zrútili pred Veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na dlhodobé ekonomické dopady bol krach z jesene 1929 doteraz najničivejším krachom akciového trhu.

29. september 2008

Po prasknutí americkej realitnej bubliny začali akciové trhy krachovať. To nakoniec viedlo k Veľkej recesii okolo roku 2010. Ak si o tom chcete prečítať viac, pozrite si Vysvetlenie finančnej krízy v roku 2008.

9. marec 2020

Najhorší deň pre americký akciový trh od Veľkej recesie, poháňaný pandémiou koronavírusu a vojnou o cenu ropy. V tom čase išlo o najväčší jednodňový pokles od roku 2008. Ale ako uvidíte v nasledujúcom odseku, tento rekord vydržal iba jeden týždeň.

16. marec 2020

Obavy z možných ekonomických dopadov pandémie koronavírusu sa naďalej zvyšovali. V dôsledku toho americký trh zažil ešte väčší jednodňový pokles ako počas prepadu o týždeň skôr. Tento deň možno považovať za vrchol počiatočného šoku z vplyvu koronavírusu na finančné trhy.


Záverečné myšlienky

Ak to zhrnieme, Čierny pondelok bol vážnym krachom na trhu v roku 1987. Ako už bolo uvedené, tento výraz je možné použiť aj na označenie iných prepadov na akciových trhoch, ako sú prepady z rokov 1929, 2008 a 2020.

Po udalostiach Čierneho pondelka boli prijaté nové nariadenia, ktorých cieľom bolo pokúsiť sa zmierniť účinky bleskových krachov na akciových trhoch. Jedným z najvplyvnejších a najkontroverznejších z týchto nariadení je istič, ktorý zastaví obchodovanie, keď sa dosiahnu vopred definované úrovne percentuálnej straty.

Čo však môžete urobiť, aby ste sa pripravili na neodvratné prepady trhu? Premyslite si možné scenáre na vytvorenie správneho investičného plánu alebo obchodnej stratégie. Riadenie rizika, diverzifikácia portfóliapsychológia trhu – to je niekoľko tém, ktoré vám môžu pomôcť vyhnúť sa veľkým stratám počas krachov trhpv.