Úvod
S peniazmi je vždy spojené určité riziko. Akákoľvek investícia môže utrpieť stratu, zatiaľ čo hodnota pozície s držaním hotovosti bude v dôsledku inflácie pomaly klesať. Hoci riziko nie je možné úplne odstrániť, možno ho upraviť tak, aby bolo v súlade s konkrétnymi investičnými cieľmi jednotlivca.
Alokácia a diverzifikácia aktív sú pojmy, ktoré pri určovaní týchto rizikových parametrov zohrávajú kľúčovú úlohu. Aj keď ste v investovaní nováčikom, pravdepodobne poznáte ich princípy, keďže existujú už tisíce rokov.
Tento článok vám poskytne prehľad o tom, čo sú a ako súvisia s modernými stratégiami správy peňazí.
Ak sa chcete dozvedieť viac o podobnej téme, pozrite si Vysvetlenie finančného rizika.
Čo je alokácia a diverzifikácia aktív?
Výrazy alokácia a diverzifikácia aktív sa zvyčajne používajú zameniteľne. Môžu však odkazovať na mierne odlišné aspekty riadenia rizík.
Alokáciu aktív možno použiť na opis stratégie správy peňazí, ktorá naznačuje, ako by sa mal kapitál rozdeliť medzi triedy aktív v rámci investičného portfólia. Na druhej strane diverzifikácia môže popisovať alokáciu kapitálu v rámci týchto tried aktív.
Hlavným cieľom týchto stratégií je maximalizovať očakávané výnosy a zároveň minimalizovať potenciálne riziko. Zvyčajne to zahŕňa určenie investičného časového horizontu investora, tolerancie rizika a v niektorých prípadoch aj zváženie širších ekonomických podmienok.
Zjednodušene povedané, hlavná myšlienka stratégií alokácie a diverzifikácie aktív spočíva v tom, aby ste nevložili všetky vajcia do jedného košíka. Kombinácia tried aktív a aktív, ktoré nie sú vo vzájomnej korelácii, je najefektívnejší spôsob na vybudovanie vyváženého portfólia.
Kombinácia týchto dvoch stratégií je silná preto, lebo riziko nie je rozdelené len medzi rôzne triedy aktív, ale aj v rámci týchto tried aktív.
Niektorí finanční odborníci sa dokonca domnievajú, že určenie stratégie alokácie aktív môže byť dôležitejšie ako samotný výber jednotlivých investícií.
Teória moderného portfólia
Teória moderného portfólia (MPT) je rámec, ktorý formalizuje tieto princípy prostredníctvom matematického modelu. Bol predstavený v článku, ktorý v roku 1952 publikoval Harry Markowitz a za ktorý neskôr dostal Nobelovu cenu za ekonómiu.
Tendenciou hlavných kategórií aktív je pohybovať sa rozdielne. Trhové podmienky, ktoré spôsobujú dobrú výkonnosť určitej triedy aktív, môžu spôsobiť, že výkonnosť inej triedy aktív je veľmi slabá. Hlavným predpokladom je, že ak jedna trieda aktív nedosahuje žiadanú výkonnosť, straty je možné vyvážiť inou triedou aktív s dobrou výkonnosťou.
MPT predpokladá, že kombináciou aktív z nekorelovaných tried aktív možno znížiť volatilitu portfólia. To by malo tiež zvýšiť výkonnosť upravenú o riziko, čo znamená, že portfólio s rovnakou mierou rizika prinesie vyššie výnosy. Predpokladá tiež, že ak dve portfóliá ponúkajú rovnaké výnosy, každý racionálne premýšľajúci investor uprednostní portfólio s menším rizikom.
Jednoducho povedané, MPT hovorí, že najefektívnejšie je kombinovať aktíva v portfóliu, ktoré nie sú korelované.
Typy tried aktív a stratégie alokovania
V typickom rámci alokácie aktív možno triedy aktív kategorizovať nasledujúcim spôsobom:
Tradičné aktíva – akcie, dlhopisy a hotovosť.
Alternatívne aktíva – nehnuteľnosti, komodity, deriváty, poistné produkty, súkromný kapitál a samozrejme kryptoaktíva.
Vo všeobecnosti existujú dva hlavné typy stratégií alokácie aktív, pričom obe využívajú predpoklady uvedené v MPT: strategická alokácia aktív a taktická alokácia aktív.
Strategická alokácia aktív sa považuje za tradičný prístup, ktorý je vhodnejší pre pasívny investičný štýl. Portfóliá využívajúce túto stratégiu sa zvyknú opätovne vyvažovať iba vtedy, ak sa požadované alokácie posunú na základe zmeny časového horizontu alebo rizikového profilu investora.
Taktická alokácia aktív je vhodnejšia pre aktívnejšie investičné štýly. Umožňuje investorom sústrediť svoje portfólio na aktíva, ktoré prevyšujú výkonnosť trhu. Vychádza z predpokladu, že ak niektorý sektor prekoná výkonnosť trhu, môže ho prekonávať aj v rámci dlhšieho časového obdobia. Keďže je rovnako založená na princípoch načrtnutých v MPT, umožňuje aj určitý stupeň diverzifikácie.
Stojí za zmienku, že aby diverzifikácia mala priaznivý účinok, aktíva nemusia byť úplne nekorelované alebo nepriamo korelované. Vyžaduje sa od nich len to, aby neboli úplne korelované.
Použitie alokácie a diverzifikácie aktív na portfólio
Ukážme si tieto princípy na konkrétnom príklade portfólia. Stratégia alokácie aktív môže určiť, že portfólio by malo mať rozdelené nasledovne medzi rôzne triedy aktív:
40 % investovaných do akcií
30 % do dlhopisov
20 % do kryptoaktív
10 % v hotovosti
Stratégia diverzifikácie môže diktovať rozdelenie 20 % investovaných do kryptoaktív nasledovne:
70 % by malo byť pridelených do bitcoinu
15 % projekty s vysokou kapitalizáciou
10 % projekty so strednou kapitalizáciou
5 % projekty s malou kapitalizáciou
Po stanovení alokácií je možné pravidelne monitorovať a kontrolovať výkonnosť portfólia. Ak sa alokácie posunú, môže nastať čas na opätovné vyváženie. To znamená nákup a predaj aktív s cieľom upraviť portfólio späť na požadované proporcie. Vo všeobecnosti to zahŕňa predaj aktív s vysokou výkonnosťou a nákup tých, ktorí majú nízku výkonnosť. Výber aktív samozrejme úplne závisí od stratégie a individuálnych investičných cieľov.
Kryptoaktíva patria medzi najrizikovejšie triedy aktív. Toto portfólio možno považovať za veľmi rizikové, keďže značná časť aktív je pridelená do kryptoaktív. Investor, ktorý veľmi neobľubuje riziko, môže prideliť väčšiu časť portfólia, povedzme, do dlhopisov, ktoré sú triedou aktív s oveľa nižším rizikom.
Ak by ste si chceli prečítať podrobnú výskumnú správu o výhodách bitcoinu v diverzifikovanom portfóliu viacerých aktív, prečítajte si nasledujúcu správu od Binance Research: Seriál o správe portfólia, 1. časť – Skúmanie výhod diverzifikácie s bitcoinom.
Diverzifikácia v rámci portfólia kryptoaktív
Zatiaľ čo princípy týchto metód by mali teoreticky platiť aj na portfólio kryptoaktív, mali by ste ich brať s rezervou. Trh s kryptomenami vo veľkej miere koreluje s cenovými pohybmi bitcoinu. Preto je diverzifikácia takmer nemožnou úlohou. Ako je možné vytvoriť kôš nekorelovaných aktív z koša vysoko korelovaných aktív?
Niekedy môžu konkrétne altcoiny vykazovať zníženú koreláciu s bitcoinom a pozorní obchodníci to dokážu využiť. Tieto však zvyčajne netrvajú spôsobom, ktorý je rovnako konzistentne použiteľný ako podobné stratégie na klasických trhoch.
Dá sa však predpokladať, že keď trh dospeje, v rámci portfólia kryptoaktív by mal byť možný systematickejší prístup k diverzifikácii. Dovtedy má však trh pred sebou ešte dlhú cestu, o tom niet pochýb.
Problémy s alokáciou aktív
Hoci ide o nepopierateľne výkonnú techniku, niektoré stratégie alokácie aktív nemusia byť vhodné pre určitých investorov a portfóliá.
Vytvorenie herného plánu môže byť relatívne jednoduché, kľúčom k dobrej stratégii alokácie aktív je však jeho implementácia. Ak investor nie je schopný odložiť svoje predsudky nabok, účinnosť portfólia môže byť narušená.
Ďalší potenciálny problém vychádza z náročnosti vopred odhadnúť toleranciu investora k riziku. Keď po určitom časovom období začnú prichádzať výsledky, investor si môže uvedomiť, že chce nižšie (prípadne vyššie) riziko.
Záverečné myšlienky
Alokácia a diverzifikácia aktív sú základnými konceptmi na riadenie rizík. Sú tiež jedným z kľúčových konceptov moderných stratégií správy portfólia.
Hlavným cieľom týchto stratégií je maximalizovať očakávané výnosy a zároveň minimalizovať potenciálne riziko. Rozloženie rizika medzi triedy aktív môže zvýšiť efektívnosť portfólia.
Keďže trhy vo veľkej miere korelujú s bitcoinom, stratégie alokácie aktív by sa mali na portfóliá kryptoaktív uplatňovať opatrne.