Minulosť a prítomnosť
V roku 2008 otriasla globálnou ekonomikou finančná kríza. O 10 rokov neskôr chcú ľudia vedieť, ako sa zmenili pravidlá, a čo je ešte dôležitejšie, ako sa v budúcnosti vyhnúť tomuto typu hospodárskej krízy.
To, čo začalo ako kríza na trhu s rizikovými hypotékami, sa neskôr rozvinulo do rozsiahlej globálnej finančnej krízy a recesie. Od masívnych injekcií až po vyplývajúci hospodársky pokles, mnohí teraz spochybňujú stabilitu a transparentnosť globálnych bankových systémov, ktorým predtým dôverovali.
Čo sa stalo počas finančnej krízy?
Finančná kríza v roku 2008, označovaná ako najhoršia hospodárska katastrofa od Veľkej hospodárskej krízy, zdevastovala svetovú ekonomiku. Spôsobila to, čo je známe pod názvom veľká recesia. Viedla k poklesu cien nehnuteľností a prudkému nárastu nezamestnanosti. Následky s ňou súvisiace boli obrovské a ovplyvňujú finančné systémy ešte aj dnes.
Za dva roky prišlo v USA o prácu viac ako 8 miliónov občanov, zničených bolo približne 2,5 milióna podnikov a zabavené boli takmer 4 milióny domov. Od nedostatku potravín po nerovnosť príjmov, mnohí stratili dôveru v systém.
Recesia sa oficiálne skončila v roku 2009, mnoho ľudí, hlavne v USA, však trpelo ešte dlho aj po jej skončení. V roku 2009 dosiahla miera nezamestnanosti úroveň 10 % a na úroveň spred krízy sa dostala až v roku 2016.
Čo spôsobilo veľkú recesiu?
Čo sa týka príčiny, na vine bolo viacero faktorov. Schyľovalo sa k „dokonalej búrke“ a keď dosiahla bod zlomu, prišla finančná kríza. Finančné inštitúcie poskytovali vysokorizikové pôžičky (hlavne hypotéky), čo nakoniec vyústilo do masívnej pomoci financovanej daňovými poplatníkmi.
Skutočná príčina finančnej krízy v roku 2008 je veľmi zložitá, ale bol ňou americký trh s nehnuteľnosťami, ktorý spustil reťazovú reakciu. Tá odhalila trhliny vo finančnom systéme. Nasledoval bankrot firmy Lehman Brothers, ktorý mal ochromujúci dopad na americkú a európsku ekonomiku. Táto udalosť zase na druhej strane upozornila verejnosť na potenciálne nedostatky bánk. Spôsobilo to tiež značné rozvraty na celom svete, keďže globálna ekonomika je vo veľkej miere prepojená.
Prečo na tom záleží v súčasnosti?
Hoci od vypuknutia finančnej krízy ubehla už celá dekáda, stále sú tu obavy. Dopady tejto recesie sú stále v živej pamäti a globálne ekonomické oživenie je v porovnaní s historickými štandardmi dosť slabé. Opäť sa ponúkajú vysokorizikové pôžičky, a aj keď miera ich zlyhania je v súčasnosti nízka, môže sa to veľmi rýchlo zmeniť.
Regulačné orgány trvajú na tom, že globálny finančný systém sa od roku 2008 zmenil a že bezpečnostné opatrenia boli značne posilnené. Z tohto dôvodu sa mnohí domnievajú, že globálny finančný systém je dnes silnejší, ako bol pred 10 rokmi.
Na druhej strane si niektorí ľudia stále kladú otázku: môže sa takáto ekonomická kríza zopakovať? Krátka odpoveď znie: áno, všetko je možné. Napriek mnohým zmenám, ktoré boli vykonané, a novým pravidlám, ktoré boli prijaté, pretrvávajú zásadné problémy.
Stojí za zmienku, že finančná kríza z roku 2008 nám pripomína, že na politike záleží. Udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2008, boli v podstate spôsobené rozhodnutiami, ktoré regulátori, politici a tvorcovia politík urobili v rokoch predtým. Od zle kontrolovaných regulačných orgánov až po vplyv podnikovej kultúry je veľká recesia všetkým, len nie „minulosťou“.
Vývoj bitcoinu a iných kryptomien
Zatiaľ čo príchod finančnej krízy v roku 2008 poukázal na niektoré riziká spojené s tradičným bankovým systémom, rok 2008 bol zároveň rokom zrodu bitcoinu, prvej kryptomeny.
Na rozdiel od fiat mien, ako napríklad americký dolár alebo britská libra, sú bitcoiny a ďalšie kryptomeny decentralizované. To znamená, že nie sú kontrolované vládou ani centrálnou bankou. Namiesto toho je vytváranie nových coinov stanovené vopred definovaným súborom pravidiel (protokolom).
Protokol bitcoinu a jeho základný algoritmus konsenzu Proof of Work zaisťujú, že vydávanie nových jednotiek kryptomeny prebieha podľa pravidelného harmonogramu. Presnejšie povedané, generovanie nových coinov je závislé od procesu známeho ako ťažba. Ťažiari nie sú zodpovední len za ťaženie nových coinov do systému, ale aj za zabezpečenie siete overovaním a validáciou transakcií.
Okrem toho protokol stanovuje pevnú maximálnu zásobu, ktorá zaručuje, že na svete bude len 21 miliónov bitcoinov. To znamená, že pokiaľ ide o súčasnú a budúcu ponuku bitcoinov, neexistujú žiadne prekvapenia. Zdrojový kód bitcoinu je navyše otvorený, takže ktokoľvek ho môže nielen kontrolovať, ale aj prispievať a podieľať sa na jeho vývoji.
Záverečné myšlienky
Hoci od finančnej krízy v roku 2008 ubehlo už celé desaťročie, ľudia nezabudli, aký krehký je v skutočnosti medzinárodný bankový systém. Nemôžeme si byť úplne istí, ale je to pravdepodobne jeden z dôvodov, ktoré viedli k vzniku decentralizovanej digitálnej meny, ako je bitcoin.
Kryptomeny majú pred sebou ešte dlhú cestu, no rozhodne predstavujú životaschopnú alternatívu pre tradičný systém fiat mien. Takáto alternatívna ekonomická sieť môže priniesť finančnú nezávislosť tam, kde žiadna nie je. Určite má potenciál vytvoriť lepšiu spoločnosť do budúcnosti.