├Üvod do te├│rie Elliottov├Żch v─║n
Domov
Články
├Üvod do te├│rie Elliottov├Żch v─║n

├Üvod do te├│rie Elliottov├Żch v─║n

Stredne pokro─Źil├Ż
Zverejnen├ę Feb 5, 2020Aktualizovan├ę Feb 9, 2023
5m

─îo s├║ Elliottove vlny?

Te├│ria Elliottov├Żch v─║n ozna─Źuje te├│riu (alebo princ├şp), ktor├║ si investori a obchodn├şci m├┤┼żu osvoji┼ą v┬átechnickej anal├Żze. Princ├şp je zalo┼żen├Ż na my┼ílienke, ┼że finan─Źn├ę trhy maj├║ tendenciu sledova┼ą ┼ípecifick├ę vzorce bez oh─żadu na ─Źasov├Ż r├ímec.

Te├│ria Elliottov├Żch v─║n (TEV) v┬ápodstate nazna─Źuje, ┼że pohyby trhu sleduj├║ prirodzen├║ sekvenciu cyklov davovej psychol├│gie. Vzory sa vytv├íraj├║ pod─ża aktu├ílneho sentimentu trhu, ktor├Ż sa strieda medzi medved├şm a┬áb├Ż─Ź├şm.

Princ├şp Elliottov├Żch v─║n vytvoril v┬á30.┬árokoch 20.┬ástoro─Źia Ralph Nelson Elliott, americk├Ż ├║─Źtovn├şk a┬áspisovate─ż. Popularita te├│rie v┼íak vzr├ístla a┼ż v┬á70.┬árokoch 20.┬ástoro─Źia v─Ćaka ├║siliu Roberta R.┬áPrechtera a┬áA.┬áJ. Frosta.

Spo─Źiatku sa TEV naz├Żvala ÔÇ×princ├şp v─║nÔÇť, ─Źo je popis ─żudsk├ęho spr├ívania. Elliottov v├Żtvor bol zalo┼żen├Ż na jeho rozsiahlej ┼ít├║dii trhov├Żch ├║dajov so zameran├şm na akciov├ę trhy. Jeho systematick├Ż v├Żskum zah┼Ľ┼łal inform├ície v┬áhodnote najmenej 75┬árokov.

Ako n├ístroj technickej anal├Żzy sa TEV teraz pou┼ż├şva v┬ásnahe identifikova┼ą trhov├ę cykly a┬átrendy. Mo┼żno ho pou┼żi┼ą pre cel├Ż rad finan─Źn├Żch trhov. Elliottove vlny v┼íak nie s├║ indik├ítorom ani obchodnou technikou. Namiesto toho je to te├│ria, ktor├í m├┤┼że pom├┤c┼ą predpoveda┼ą spr├ívanie trhu. Ako uv├ídza Prechter vo svojej knihe:┬á

[...] princ├şp v─║n nie je prim├írne n├ístrojom na predpovedanie; je to podrobn├Ż popis toho, ako sa trhy spr├ívaj├║.

ÔÇô Prechter, R. R. The Elliott Wave Principle (s.┬á19).


Z├íkladn├Ż vzor Elliottov├Żch v─║n

Typicky je z├íkladn├Ż vzor Elliottov├Żch v─║n identifikovate─żn├Ż pod─ża vzoru 8┬áv─║n, ktor├ęho s├║─Źas┼ąou je 5┬á mot├şvov├Żch v─║n (ktor├ę sa pohybuj├║ v┬áprospech hlavn├ęho trendu) a┬á3┬ákorek─Źn├Żch v─║n (ktor├ę sa pohybuj├║ opa─Źn├Żm smerom).

Kompletn├Ż cyklus Elliottov├Żch v─║n na b├Ż─Źom trhu by teda vyzeral nasledovne:


V┼íimnite si, ┼że v┬áprvom pr├şklade m├íme 5┬ámot├şvov├Żch v─║n: 3┬ásmerom nahor (1, 3 a┬á5) plus 2┬ásmerom nadol (A┬áa┬áC). Jednoducho povedan├ę, ka┼żd├Ż pohyb, ktor├Ż je v┬ás├║lade s┬áhlavn├Żm trendom, m├┤┼że by┼ą pova┼żovan├Ż za mot├şvov├║ vlnu. To znamen├í, ┼że 2, 4 a┬áB s├║ 3┬ákorek─Źn├ę vlny.

Pod─ża Elliotta v┼íak finan─Źn├ę trhy vytv├íraj├║ vzorce frakt├ílnej povahy. Ak sa teda vzdialime na dlh┼íie ─Źasov├ę r├ímce, pohyb od 1┬ádo┬á5 mo┼żno pova┼żova┼ą za jednu mot├şvov├║ vlnu (I), zatia─ż ─Źo pohyb ABC m├┤┼że predstavova┼ą jednu korek─Źn├║ vlnu (II).


Ak teda pribl├ş┼żime na ni┼ż┼íie ─Źasov├ę r├ímce, jednu mot├şvov├║ vlnu (napr├şklad┬á3) mo┼żno ─Ćalej rozdeli┼ą na 5┬ámen┼í├şch v─║n, ako je zn├ízornen├ę na ─Ćal┼íom obr├ízku.

Kompletn├Ż cyklus Elliottov├Żch v─║n na b├Ż─Źom trhu by teda vyzeral nasledovne:


Mot├şvov├ę vlny

Ako definoval Prechter, mot├şvov├ę vlny sa v┼żdy pohybuj├║ rovnak├Żm smerom ako v├Ą─Ź┼í├ş trend.

Ako sme pr├íve videli, Elliott op├şsal 2┬átypy v├Żvoja v─║n: mot├şvov├ę a┬ákorek─Źn├ę vlny. Predch├ídzaj├║ci pr├şklad zah┼Ľ┼łal 5┬ámot├şvov├Żch a┬á3┬ákorek─Źn├ę vlny. Ak v┼íak pribl├ş┼żime na jednu mot├şvov├║ vlnu, bude pozost├íva┼ą z┬ámen┼íej ┼ítrukt├║ry 5┬áv─║n. Elliott to nazval ÔÇ×vzor s┬á5┬ávlnamiÔÇť a┬ávytvoril 3┬ápravidl├í na opis jeho formovania:

  • Vlna┬á2 nem├┤┼że zopakova┼ą viac ako 100┬á% pohybu predch├ídzaj├║cej vlny┬á1.

  • Vlna┬á4 nem├┤┼że zopakova┼ą viac ako 100┬á% pohybu predch├ídzaj├║cej vlny┬á3.

  • Medzi vlnami 1, 3 a┬á5 nem├┤┼że by┼ą vlna 3┬ánajkrat┼íia; ─Źasto je najdlh┼íia. Vlna┬á3 sa tie┼ż v┼żdy posunie vy┼í┼íie, ako je koniec vlny┬á1.


Korek─Źn├ę vlny

Na rozdiel od mot├şvov├Żch v─║n, korek─Źn├ę vlny sa v├Ą─Ź┼íinou skladaj├║ z┬á3┬áv─║n. ─îasto s├║ tvoren├ę men┼íou korek─Źnou vlnou vyskytuj├║cou sa medzi dvoma v├Ą─Ź┼í├şmi mot├şvov├Żmi vlnami. Tieto 3┬ávlny sa ─Źasto ozna─Źuj├║ A, B a┬áC.


V┬áporovnan├ş s┬ámot├şvov├Żmi vlnami maj├║ korek─Źn├ę vlny tendenciu by┼ą men┼íie, preto┼że sa pohybuj├║ proti v├Ą─Ź┼íiemu trendu. V┬ániektor├Żch pr├şpadoch m├┤┼że tak├Żto boj proti trendu tie┼ż s┼ąa┼żi┼ą identifik├íciu korek─Źn├Żch v─║n, preto┼że ich d─║┼żka a┬ázlo┼żitos┼ą sa m├┤┼żu zna─Źne l├ş┼íi┼ą.

Pod─ża Prechtera, najd├┤le┼żitej┼í├şm pravidlom, ktor├ę treba ma┼ą v┬ás├║vislosti s┬ákorek─Źn├Żmi vlnami na pam├Ąti, je, ┼że sa nikdy neskladaj├║ z┬á5┬áv─║n.


Funguje te├│ria Elliottov├Żch v─║n?

St├íle prebiehaj├║ diskusie o┬áefektivite Elliottov├Żch v─║n. Niektor├ş hovoria, ┼że miera ├║spe┼ínosti princ├şpu Elliottov├Żch v─║n do ve─żkej miery z├ívis├ş od schopnosti obchodn├şkov presne rozdeli┼ą pohyby na trhu na trendy a┬ákorekcie.┬á

V┬ápraxi je mo┼żn├ę nakresli┼ą vlny viacer├Żmi sp├┤sobmi bez nutnosti poru┼íenia Elliotov├Żch pravidiel. To znamen├í, ┼że spr├ívne nakreslenie v─║n nie je ani z─Ćaleka jednoduch├í ├║loha. Nielen preto, ┼że si to vy┼żaduje prax, ale aj kv├┤li vysokej miere subjektivity.

Kritici preto tvrdia, ┼że kv├┤li vysoko subjekt├şvnej povahe a┬áspoliehaniu sa na vo─żne definovan├Ż s├║bor pravidiel nie je te├│ria Elliottov├Żch v─║n legit├şmnou te├│riou. Napriek tomu existuj├║ tis├şce ├║spe┼ín├Żch investorov a┬áobchodn├şkov, ktor├Żm sa podarilo aplikova┼ą Elliottove princ├şpy a┬ádosiahnu┼ą tak zisk.

Zauj├şmav├ę je, ┼że rastie po─Źet obchodn├şkov, ktor├ş kombinuj├║ te├│riu Elliottov├Żch v─║n s┬átechnick├Żmi indik├ítormi, aby zv├Ż┼íili svoju ├║spe┼ínos┼ą a┬ázn├ş┼żili rizik├í. Indik├ítory Fibonacciho n├ívratu a Fibonacciho roz┼í├şrenia s├║ pravdepodobne najob─ż├║benej┼í├şmi pr├şkladmi.


Z├ívere─Źn├ę my┼ílienky

Pod─ża Prechtera Elliott nikdy skuto─Źne ne┼ípekuloval o┬ád├┤vode, pre─Źo trhy maj├║ tendenciu tvori┼ą ┼ítrukt├║ru v─║n vo forme 5/3. Namiesto toho jednoducho analyzoval ├║daje o┬átrhu a┬ádospel k┬átomuto z├íveru. Elliottov princ├şp je jednoducho v├Żsledkom neodvratn├Żch trhov├Żch cyklov vytvoren├Żch ─żudskou povahou a┬ápsychol├│giou davu.

Ako u┼ż v┼íak bolo spomenut├ę, Elliottove vlny nie s├║ indik├ítor TA, len te├│ria. Neexistuje preto spr├ívny sp├┤sob jej pou┼żitia a┬ávo svojej podstate je subjekt├şvna. Presn├ę predpovedanie trhov├Żch pohybov pomocou TEV si vy┼żaduje prax a┬ázru─Źnosti, preto┼że obchodn├şci musia pr├şs┼ą na to, ako nakresli┼ą po─Źet v─║n. To znamen├í, ┼że pou┼żitie TEV m├┤┼że by┼ą riskantn├ę. Najm├Ą pre za─Źiato─Źn├şkov.

Zdie─ża┼ą pr├şspevky
Zaregistrujte si ├║─Źet
E┼íte dnes vyu┼żite svoje znalosti v┬ápraxi otvoren├şm ├║─Źtu Binance.