Ako tu funguje ekonomika?
Obsah
Úvod
Kto vytvára ekonomiku?
Meranie ekonomickej aktivity
Úver, dlh a úrokové sadzby
Centrálne banky, inflácia a deflácia
Čo sa stane, keď táto ekonomická bublina spľasne?
Ako je to všetko navzájom prepojené?
Záverečné myšlienky
Ako tu funguje ekonomika?
Domov
Články
Ako tu funguje ekonomika?

Ako tu funguje ekonomika?

Začiatočník
Zverejnené Aug 9, 2020Aktualizované Nov 14, 2022
11m

Zhrnutie

  • Úver – peniaze, ktoré dostanete, a ktoré musíte neskôr vrátiť – poháňa ekonomiku.

  • Vyšší úver znamená vyššie výdavky. Vyššie výdavky znamenajú vyšší príjem a vyšší príjem znamená, že vám veritelia poskytnú vyšší úver.

  • Úver zároveň vytvára dlh: vypožičané peniaze sa musia vrátiť, takže výdavky sa musia následne znížiť.

  • Vlády zvyšujú a znižujú úrokové sadzby, aby mali ekonomiku pod kontrolou.


Úvod

Ekonomika zabezpečuje chod sveta. Hlboko ovplyvňuje bežný život každého z nás, takže je to určite niečo, čo stojí za pochopenie, eventuálne aj na vyššej úrovni.

Definície „ekonomiky“ sa menia, ale vo všeobecnosti by sa dala ekonomika opísať ako oblasť, kde sa tovar vyrába, spotrebováva a obchoduje sa s ním. Obvykle sa o nej hovorí na národnej úrovni, s odborníkmi a novinármi, v súvislosti s ekonomikou USA, s čínskou ekonomikou, atď. Ekonomickú aktivitu však môžeme sledovať aj globálnou optikou s ohľadom na aktivity jednotlivých krajín a ich záležitosti.

V tejto časti sa detailne pozrieme na koncepty, ktoré tvoria ekonomiku, pričom sa zameriame na model Raya Dalia (vysvetlený v časti Ako funguje stroj zvaný ekonomika).


Kto vytvára ekonomiku?

Skôr než sa dostaneme až nahor, začnime v malom merítku. Každý deň prispievame do ekonomiky nákupmi (napríklad potravín) a predajom (teda prácou za plat). Ostatní jednotlivci, skupiny, vlády a podniky po celom svete robia to isté, a to v troch sektoroch trhu.

Primárny sektor predstavuje ťažbu prírodných zdrojov. Ide tu o činnosti ako je výrub stromov, ťažba zlata a poľnohospodárstvo (čo je len niekoľko príkladov). Tento materiál sa potom použije v sekundárnom sektore, ktorý je zodpovedný za výrobu a produkciu. Napokon terciárny sektor zahŕňa služby od reklamy až po distribúciu. 

Toto rozdelenie „na tri sektory“ je všeobecne uznávaným modelom. Niekedy sa hovorí aj o kvarciárnom sektore a piatom sektore s cieľom ďalej rozlišovať služby terciárneho sektoru.


Meranie ekonomickej aktivity

Ak chceme stanoviť zdravie ekonomiky, chceme ho nejakým spôsobom zmerať. Jednoznačne najpopulárnejším spôsobom takéhoto merania je použitie HDP alebo Hrubého domáceho produktu. Táto metrika sa snaží o výpočet celkovej hodnoty tovarov a služieb vyrobených v krajine za dané časové obdobie.

Vo všeobecnosti rastúci HDP znamená zvýšenie produkcie, príjmov a výdavkov. Na druhej strane klesajúci HDP naznačuje klesajúcu produkciu, príjmy a výdavky. Všimnite si, že tu máme niekoľko možností: skutočný HDP predstavuje infláciu, zatiaľ čo nominálny HDP nie.

HDP je stále len odhad, má však obrovskú váhu pri analýzach na národnej a medzinárodnej úrovni. Používa ho každý, od malých účastníkov finančného trhu až po Medzinárodný menový fond, aby získali obraz o ekonomickom zdraví príslušnej krajiny.

HDP je spoľahlivým indikátorom ekonomiky danej krajiny, ale tak ako v technickej analýze, najlepšie je porovnať ho s ďalšími údajmi, aby ste získali komplexnejší pohľad.


Úver, dlh a úrokové sadzby

Veritelia a dlžníci

Podotkli sme, že všetko sa obmedzuje len na nákup a predaj. Za zmienku stojí aj to, že poskytovanie úverov a požičiavanie sú takisto dôležité. Predpokladajme, že máte k dispozícii veľký objem hotovosti, ktorá je momentálne nevyužitá. Zrejme by ste chceli, aby tieto peniaze začali pracovať, aby dokázali generovať ďalšie peniaze.

Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je požičať peniaze niekomu, kto potrebuje niečo nakúpiť, napríklad stroje pre svoj podnik. Momentálne nemá k dispozícii hotovosť, ale keď si stroj zakúpi, môže ju splatiť z predaja hotových výrobkov. Vy ste teda veriteľ a druhá strana je dlžník.

Aby sa vám to vyplatilo, nastavíte si za požičiavanie hotovosti poplatok. Ak ste požičali 100 000 USD, môžete napríklad stanoviť: „tieto peniaze môžete získať pod podmienkou, že mi zaplatíte 1 % za každý mesiac požičania.“ Tento dodatočný poplatok sa nazýva úrok.

Stanovenie jednoduchého úroku by tak znamenalo, že vám druhá strana bude každý mesiac dlžná 1 000 USD, až kým Vám peniaze nevráti. Ak by vám pôžičku splatila po troch mesiacoch, môžete očakávať, že dostanete 103 000 USD plus dodatočný vami stanovený poplatok.

Tým, že ponúknete tieto peniaze, vytvoríte úver: dohodu, že vám dlžník sumu neskôr splatí. Tento koncept poznajú používatelia kreditných kariet. Pri platbe kartou peniaze z vášho bankového účtu neodídu ihneď. Nemusia tam byť dokonca vôbec za predpokladu, že neskôr sumu splatíte.

S úverom prichádza aj dlh. Keď vystupujete ako veriteľ, požičali ste peniaze, a keď vystupujete ako dlžník, peniaze dlhujete. Keď pôžičku s úrokom splatíte, dlh zmizne.


Banky a úrokové sadzby

Banky sú v dnešnom svete pravdepodobne najdôležitejším veriteľom. Môžete si ich predstaviť ako sprostredkovateľov (alebo maklérov) medzi veriteľmi a dlžníkmi. Tieto finančné inštitúcie v podstate preberajú úlohu obidvoch.

Keď vkladáte peniaze do banky, robíte tak za podmienky, že vám ich banka vráti. Mnohí ďalší to robia rovnako. A keďže má banka k dispozícii taký veľký objem hotovosti, požičiava peniaze dlžníkom.

Toto samozrejme znamená, že banka nemusí mať v danom momente k dispozícii všetky peniaze, ktoré dlží. Používa systém frakčných rezerv. Problém by mohol nastať vtedy, ak by všetci naraz žiadali o vrátenie peňazí, čo sa však stáva len zriedka. Ak sa to stane (napr. ak všetci stratia dôveru v banku), dôjde k masovým výberom vkladov, čo môže potenciálne spôsobiť krach banky. Typickými príkladmi boli masové výbery bankových vkladov počas veľkej hospodárskej krízy v USA v rokoch 1929 a 1933.

Banky vás obyčajne motivujú, aby ste im požičali svoje peniaze, formou úrokových sadzieb. Vyššie úrokové sadzby budú samozrejme pre veriteľov atraktívnejšie (keďže dostanú viac peňazí). Pre dlžníkov platí opak – nižšie úrokové sadzby znamenajú, že nebudú musieť nakoniec splatiť takú vysokú sumu.


Prečo sú úvery dôležité?

Úvery by sa dali považovať pre ekonomiku za akýsi druh maziva. Umožňujú jednotlivcom, podnikom a vládam míňať peniaze, ktoré nemajú ihneď k dispozícii. Podľa niektorých ekonómov to predstavuje problém, no mnohí sa nazdávajú, že zvýšené výdavky sú znakom prosperujúcej ekonomiky. 

Ak sa viac peňazí utráca, viac ľudí inkasuje. Banky sú viac naklonené požičiavať tým, ktorí majú vyššie príjmy, čo znamená, že jednotlivci tak majú prístup k vyššiemu objemu hotovosti a úverom. S vyšším objemom hotovosti a úvermi môžu jednotlivci utrácať viac peňazí, čo znamená, že viac ľudí inkasuje, a tento cyklus pokračuje ďalej.

Vyšší príjem → vyšší úver → vyššie výdavky → vyšší príjem.

Vyšší príjem → vyšší úver → vyššie výdavky → vyšší príjem.


Tento cyklus samozrejme nemôže pokračovať donekonečna. Ak si dnes požičiate 100 000 USD, zajtra zaplatíte 100 000 USD plus niečo navyše. Takže, zatiaľ čo môžete dočasne zvýšiť svoje výdavky, napokon budete musieť svoje výdavky znížiť, aby ste peniaze vrátili.

Ray Dalio popisuje tento koncept ako krátkodobý dlhový cyklus, ktorý je znázornený nižšie. Odhaduje, že tieto vzorce sa opakujú každých 5-8 rokov.

Červenou je zobrazená produktivita, ktorá s časom rastie. Zelenou je zobrazená relatívna výška dostupného úveru.

Červenou je zobrazená produktivita, ktorá s časom rastie. Zelenou je zobrazená relatívna výška dostupného úveru.


Čo tu teda presne sledujeme? Najskôr si všimnime, že produktivita sa stabilne zvyšuje. Bez úverov by sme očakávali, že toto bude jediný zdroj rastu – napokon by ste teda museli začať vyrábať, aby ste dosiahli príjem.

V prvej časti grafu môžeme vidieť, že vďaka úverom rastú príjmy rýchlejšie ako produktivita (čo spôsobuje ekonomický rast). Nakoniec sa expanzia zastaví a vedie k ekonomickému oslabeniu. V druhej časti sa dostupnosť úverov výrazne znižuje v dôsledku pôvodného „prudkého rastu“. V dôsledku toho je ťažšie dostať úver a nastáva inflácia, čo núti vládu prijímať príslušné nápravné opatrenia.

V ďalšej časti sa na to pozrieme podrobnejšie.


Centrálne banky, inflácia a deflácia

Inflácia

Predpokladajme, že každý má prístup k množstvu úverov (prvá časť grafu v predchádzajúcej sekcii). Ľudia si môžu kupovať oveľa viac, ako by si kupovali bez úverov. Avšak zatiaľ čo výdavky raketovo rastú, produkcia zaostáva. V skutočnosti sa ponuka tovarov a služieb nezvyšuje, len ich dopyt.

Potom dôjde k inflácii: to je stav, kedy začínate pozorovať, že ceny tovarov a služieb rastú v dôsledku vyššieho dopytu. Populárnym indikátorom na meranie tohto stavu je Index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý sleduje ceny typických spotrebiteľských tovarov a služieb za istý čas.


Ako funguje centrálna banka?

Vyššie opísané banky sú vo všeobecnosti komerčné banky – poskytujú služby predovšetkým jednotlivcom a podnikom. Centrálne banky sú vládne subjekty zodpovedné za riadenie národnej menovej politiky. Do tejto kategórie spadajú finančné inštitúcie ako je Federálny rezervný systém Spojených Štátov Amerických, Bank of England, Bank of Japan a People's Bank of China. Medzi významné funkcie sa radí pridávanie peňazí do obehu (prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania) a kontrola úrokových sadzieb.

Zvyšovanie úrokových sadzieb môžu centrálne banky urobiť vtedy, keď sa im inflácia vymyká z rúk. Keď sa sadzby zvýšia, dlžný úrok je vyšší, takže požičiavanie nie je také atraktívne. Keďže jednotlivci potrebujú splácať dlhy, očakáva sa, že budú klesať výdavky.

V ideálnom svete vyššie úrokové sadzby so sebou prinášajú pokles cien v dôsledku nižšieho dopytu. V praxi to však môže spôsobiť aj defláciu, čo by mohlo byť v niektorých kontextoch problematické.


Deflácia

Ako zrejme viete, deflácia je opakom inflácie. Definujeme ju ako všeobecný pokles cien počas istého časového obdobia, ktorý je spravidla spôsobený poklesom výdavkov. Keďže sú nižšie výdavky, môže to byť sprevádzané recesiou (pozrite si Vysvetlenie finančnej krízy z roku 2008).

Jedným z navrhovaných riešení deflácie je zníženie úrokových sadzieb. Znížením dlžných úrokov z úveru sú jednotlivci motivovaní k tomu, aby si viac požičiavali. Potom, vďaka vyšším dostupným úverom, vláda predpokladá, že zainteresovaní v rámci danej ekonomiky zvýšia svoje výdavky. 

Podobne ako inflácia, aj deflácia sa dá merať pomocou Indexu spotrebiteľských cien.


➠ Chcete začať s kryptomenou? Kúpte si Bitcoin na Binance!


Čo sa stane, keď táto ekonomická bublina spľasne?

Dalio vysvetľuje, že graf, ktorý sme uviedli vyššie (krátkodobý dlhový cyklus), predstavuje malý cyklus v rámci dlhodobého dlhového cyklu.

Dlhodobý dlhový cyklus.

Dlhodobý dlhový cyklus.


Vzor opísaný vyššie (zvyšovanie a znižovanie dostupnosti úverov) sa v priebehu času opakuje. Avšak na konci každého cyklu je dlh vyšší. Napokon sa dlh nebude dať zvládať, čím sa spustí globálne znižovanie zadlženosti (kedy sa jednotlivci pokúšajú znížiť svoj dlh). Toto znázorňuje prudký pokles na grafe.

Keď nastane znižovanie zadlženosti, začnú klesať príjmy a úvery sa stanú menej dostupnými. Keďže jednotlivci nebudú schopní splácať svoje dlhy, pokúsia sa svoje aktíva predať. Keďže však to isté urobia mnohí ďalší, ceny aktív prudko klesajú v dôsledku nadmernej ponuky.

Akciové trhy sa pri podobných scenároch prepadajú nadol a v tejto fáze centrálna banka nemôže znížiť úrokové sadzby, aby tak zmiernila záťaž, keďže už sú na hodnote 0 %. Tak vznikajú záporné úrokové sadzby, čo je kontroverzné riešenie, ktoré nefunguje vždy.

Čo teda môžu robiť? Nuž, najvhodnejším spôsobom ako sa pohnúť vpred, by bolo znížiť výdavky a odpustiť dlh. To však so sebou nesie ďalšie problémy: znížené výdavky znamenajú, že podniky nebudú také ziskové ako predtým, čo znamená, že klesnú príjmy ich zamestnancov. Jednotlivé priemyselné odvetvia budú potrebovať zredukovať svoju pracovnú silu, čo povedie k vyššej miere nezamestnanosti.

Nižšie príjmy a nižšia zamestnanosť potom spôsobia, že vláda nedokáže vybrať toľko daní. Zároveň musí vynakladať viac financií kvôli zvýšenému počtu nezamestnaných občanov. Keďže utráca viac ako inkasuje, dochádza k rozpočtovému deficitu.

Navrhovaným riešením je v tomto prípade začať tlačiť peniaze (čím sa zahltí tlačiareň na peniaze, ako je to známe v oblasti cyklov kryptomien). Keď bude mať centrálna banka tieto peniaze k dispozícii, môže požičiavať peniaze vláde, ktorá sa následne pokúsi ekonomiku stimulovať. To však môže viesť aj k problémom.

Vyrábanie peňazí „z riedkeho vzduchu“ následne spôsobí infláciu, pretože sa zvyšuje ponuka peňazí. Tu sa pohybujeme na tenkom ľade, čo by mohlo napokon viesť k hyperinflácii, kedy sa inflácia zrýchľuje takým tempom, že devastuje hodnotu meny a má za následok ekonomickú katastrofu. Stačí sa pozrieť na príklad Weimarskej republiky v 20. rokoch minulého storočia, Zimbabwe na začiatku 21. storočia alebo Venezuely na konci druhého desaťročia 21. storočia, aby sme videli, aký vplyv môže mať hyperinflácia.

V porovnaní s krátkodobými cyklami zaberá dlhodobý dlhový cyklus oveľa dlhší časový rámec, ktorý prebieha zrejme každých 50 až 75 rokov.


Ako je to všetko navzájom prepojené?

Prebrali sme tu niekoľko tém. Daliov model napokon súvisí s dostupnosťou úverov – s vyššími úvermi ekonomika rastie raketovým tempom. S menšími úvermi sa spomaľuje. Tieto udalosti sa striedajú, a tak vytvárajú krátkodobé dlhové cykly, ktoré na druhej strane tvoria časť dlhodobých dlhových cyklov.

Úrokové sadzby do značnej miery ovplyvňujú správanie účastníkov ekonomiky. Keď sú sadzby vysoké, úspory majú väčší zmysel, keďže výdavky v tomto čase nie sú prioritou. Keď sa znížia, zdá sa, že racionálnejším rozhodnutím sú výdavky.


Záverečné myšlienky

Ekonomická mašinéria je taká obrovská, že pochopenie jednotlivých jej zložiek môže byť ťažké. Keď sa však pozrieme dôkladne, všimneme si, ako sa rovnaké vzorce dookola opakujú, keď medzi sebou účastníci navzájom vykonávajú transakcie.

V tejto fáze ste už zrejme lepšie pochopili vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi, význam úveru a dlhu a kroky, ktoré prijímajú centrálne banky, aby sa pokúsili zmierniť ekonomickú katastrofu.