Definície kvantitatívneho uvoľňovania (KU) môžu byť rôzne a kontroverzné. V zásade však ide o trhovú operáciu (vykonávanú centrálnymi bankami), ktorá zvyšuje likviditu a infláciu a ktorej údajným zámerom je stimulovať ekonomiku krajiny, povzbudiť podniky a spotrebiteľov, aby si viac požičiavali a viac míňali.
Ako to funguje?
Táto operácia zvyčajne pozostáva z toho, že centrálna banka pumpuje peniaze do ekonomiky nákupom cenných papierov (napríklad akcie, dlhopisy a pokladničné aktíva) od vlády alebo komerčných bánk.
Centrálne banky pridávajú k týmto členským bankám rezervné fondy (ktoré sú držané v súlade s bankovým systémom frakčných rezerv) prostredníctvom poskytovania nových úverov. Keďže nový dlh nie je krytý komoditou alebo čímkoľvek čo má fyzickú hodnotu, KU v podstate vytvára peniaze z ničoho.
Účelom KU je preto zvýšiť peňažnú zásobu a urobiť ju dostupnejšou, čo slúži ako spôsob stimulácie ekonomickej aktivity a rastu. Cieľom je udržať nízke úrokové sadzby, podporiť poskytovanie úverov pre podniky a spotrebiteľov a podporiť dôveru v celkovú ekonomiku. V praxi však KU nie vždy funguje a v skutočnosti ide o veľmi kontroverzný prístup, ktorý má svojich obhajcov aj odporcov.
KU je relatívne nová expanzívna menová politika. Niektorí odborníci sa domnievajú, že prvé použitie v reálnom svete bolo (pravdepodobne) koncom 90. rokov minulého storočia japonskou centrálnou bankou (Bank of Japan). Je to diskutabilné, pretože mnohí ekonómovia diskutujú o tom, či japonské menové postupy v tom čase skutočne predstavovali KU alebo nie. Odvtedy v rámci snáh o minimalizáciu ekonomických problémov zaviedlo praktiky KU viacero ďalších krajín.
Čo bolo podnetom na použitie kvantitatívneho uvoľňovania?
KU bolo navrhnuté na riešenie problémov, ktoré vznikli, keď štandardné moderné bankové postupy nedokázali zabrániť recesii. Primárnym cieľom KU je zvýšiť infláciu (aby sa zabránilo deflácii). Úpravy úrokových sadzieb sú jedným z hlavných nástrojov, ktoré centrálne banky používajú na udržanie miery inflácie pod kontrolou. Keď sa požičiavanie a finančná aktivita spomalia, centrálna banka krajiny môže znížiť sadzbu, aby bolo pre banky poskytovanie úverov cenovo dostupnejšie. Na druhej strane, keď sú veci príliš voľné (výdavky a úvery sa blížia k rizikovým úrovniam), vyššia úroková sadzba môže pôsobiť do istej miery ako brzda.
Je kvantitatívne uvoľňovanie efektívne?
Krátko po skončení finančnej krízy v roku 2008 vydal Medzinárodný menový fond (MMF) správu, v ktorej sa o KU hovorilo ako o efektívnej nekonvenčnej menovej politike. Analýza zahŕňala päť hlavných centrálnych bánk: Federálny rezervný systém USA, Európska centrálnu banku, Bank of England, Bank of Canada a Bank of Japan.
Každá inštitúcia nasadila jedinečnú stratégiu, no väčšina z nich dramaticky zvýšila celkovú likviditu trhu. Správa uvádza, že intervencie centrálnych bánk boli úspešné a že zvýšená likvidita bola dôležitá, aby sa predišlo dlhotrvajúcej hospodárskej kríze a kolapsu finančného systému.
KU však nie je efektívne vždy, veľmi závisí od kontextu a stratégie. Mnohé ekonomiky, ktoré experimentovali s KU (alebo podobným prístupom), nedosiahli želané účinky. Ak sa neriadi správne, akt pumpovania peňazí do ekonomiky a znižovania úrokových sadzieb môže spôsobiť neočakávané a nežiaduce výsledky. Nižšie sú uvedené niektoré potenciálne výhody a nevýhody.
Potenciálne výhody a pozitívne účinky
Viac poskytnutých úverov: Banky by mali byť povzbudzované k tomu, aby poskytovali viac úverov. Dôvodom je zvýšenie množstva prostriedkov prostredníctvom nákupu aktív centrálnou bankou.
Viac požičiavania: Je pravdepodobnejšie, že keď sú úrokové sadzby nízke, spotrebitelia a podniky si zoberú nové úvery.
Väčšie výdavky: Spotrebitelia zvýšia svoje výdavky, pretože nové poskytovanie a prijímanie úverov generuje viac peňazí v obehu. Pri nižších úrokových sadzbách nie je až také lákavé nechávať peniaze ležať na sporiacich účtoch.
Rast pracovných miest: Keď majú podniky prístup k väčšiemu kapitálu prostredníctvom úverov a predávajú viac v dôsledku zvýšených výdavkov spotrebiteľov, sú motivované expandovať a prijímať ďalších zamestnancov.
Potenciálne nevýhody a negatívne účinky
Mnohí odborníci vyjadrujú obavu, že KU je len náplasť na väčšie štrukturálne problémy, ktoré v konečnom dôsledku zaťažia ekonomiku. Medzi možné nevýhody patria:
Inflácia: Zvýšená ponuka peňazí spôsobená KU prirodzene vytvára infláciu. Konkurenčný boj o produkty sa zvýši, pretože v obehu je viac peňazí, ponuka tovarov však zostáva na rovnakej úrovni. Vyšší dopyt spôsobuje vyššie ceny. Ak sa neriadi správne, miera inflácie sa môže rýchlo zvýšiť, čo vedie k hyperinflácii.
Žiadny spôsob donútenia poskytovať úvery: V rámci KU majú komerčné banky používať peniaze, ktoré dostanú od centrálnej banky, na poskytovanie ďalších úverov. V procese však neexistuje nič, čo by od nich požadovalo, aby to urobili. Keď sa napríklad KU použilo prvýkrát po finančnej kríze v roku 2008 v USA, mnohé banky držali svoje novonadobudnuté bohatstvo namiesto toho, aby ho posúvali ďalej.
Väčšie zadĺženie: Zvýšené poskytovanie úverov môže viesť podniky a spotrebiteľov k tomu, aby si požičiavali viac, než si môžu dovoliť. To môže mať negatívne dôsledky pre hospodárstvo.
Vplyv na iné investičné nástroje: Trh s dlhopismi často negatívne reaguje na nestabilitu a prudké zmeny, ktoré sú po realizácii politiky KU celkom bežné.
Príklady
Medzi krajiny, ktorých centrálne banky použili kvantitatívne uvoľňovanie, patria:
Bank of Japan: 2001 – 2006 a 2012 – súčasnosť (Abenomics).
KU nezmiernilo finančné problémy. Japonský jen oslabil voči americkému doláru a zvýšili sa náklady na dovoz.USA: 2008 – 2014.
USA použili tri kolá KU na riešenie bytovej krízy a následnej recesie. Ekonomika sa zotavila, ale či to bolo vďaka KU, je diskutabilné. Porovnanie s Kanadou, ktorá nepoužila KU, neukazuje žiadny významný rozdiel.Európska centrálna banka: 2015 – 2018.
Eurozóna má za sebou niekoľko úspechov aj neúspechov so stabilnou infláciou, zníženou nezamestnanosťou a silnou ekonomikou v roku 2017. Stále sa však vyrovnáva s neinšpirujúcim rastom miezd a rastúcimi úrokovými sadzbami.
Záverečné myšlienky
Ako nekonvenčná menová stratégia mohlo KU pomôcť niektorým ekonomikám s ich oživením, určite však ide o kontroverznú stratégiu a aj tento záver je diskutabilný. Väčšina potenciálnych rizík, ako napríklad hyperinflácia a nadmerné zadĺženie, sa zatiaľ žiadnym zničujúcim spôsobom nenaplnila. Niektoré krajiny, ktoré KU použili, však zaznamenali menovú nestabilitu a škodlivý vplyv na iné ekonomické oblasti a trhy. Dlhodobé dôsledky nie sú dostatočne jasné a účinky KU sa môžu v závislosti od kontextu líšiť.