Čo je inflácia?
Domov
Články
Čo je inflácia?

Čo je inflácia?

Za─Źiato─Źn├şk
Zverejnen├ę Nov 28, 2018Aktualizovan├ę Apr 20, 2023
10m

Vysvetlite mi to polopate (ELI5)

Po─Źuli ste niekedy svoju babi─Źku rozpr├íva┼ą o tom, ┼że ke─Ć bola mlad┼íia, v┼íetko bolo lacnej┼íie? Je to kv├┤li infl├ícii. Je to sp├┤soben├ę nezrovnalos┼ąami v ponuke a dopyte po produktoch a slu┼żb├ích, ─Źo vedie k zvy┼íovaniu cien.

M├í to svoje v├Żhody, ale celkovo je pr├şli┼í ve─żk├í infl├ícia zl├í vec: pre─Źo by ste chceli ┼íetri┼ą svoje peniaze, ak zajtra bud├║ ma┼ą men┼íiu hodnotu? Na kontrolu infl├ície, ke─Ć je pr├şli┼í vysok├í, vl├ídy zav├ídzaj├║ opatrenia, ktor├Żch cie─żom je zn├ş┼żi┼ą v├Żdavky.


Obsah


Úvod

Infl├íciu mo┼żno definova┼ą ako zn├ş┼żenie k├║pnej sily danej meny. Je to trval├Ż rast cien tovarov a slu┼żieb v ekonomike.

Zatia─ż ─Źo ÔÇ×zmena relat├şvnej cenyÔÇť zvy─Źajne znamen├í zv├Ż┼íenie ceny len jedn├ęho alebo dvoch tovarov, infl├ícia znamen├í zv├Ż┼íenie n├íkladov takmer v┼íetk├Żch polo┼żiek v ekonomike. Infl├ícia je tie┼ż dlhodob├Ż jav ÔÇô zvy┼íovanie cien je potrebn├ę udr┼ża┼ą, a nie len sporadick├Ż jav.

V├Ą─Ź┼íina kraj├şn vykon├íva ro─Źn├ę merania miery infl├ície. Vo v┼íeobecnosti uvid├şte infl├íciu vyjadren├║ ako percentu├ílnu zmenu: jej rast alebo pokles v porovnan├ş s predch├ídzaj├║cim obdob├şm.

V tomto ─Źl├ínku si prejdeme r├┤zne pr├ş─Źiny infl├ície, sp├┤soby jej merania a dopady (pozit├şvne aj negat├şvne), ktor├ę m├┤┼że ma┼ą na ekonomiku.


Pr├ş─Źiny infl├ície

Na z├íkladnej ├║rovni m├┤┼żeme op├şsa┼ą dve be┼żn├ę pr├ş─Źiny infl├ície. Po prv├ę, r├Żchly n├írast mno┼żstva skuto─Źnej meny v obehu (ponuka). Napr├şklad, ke─Ć si eur├│pski dobyvatelia v 15. storo─Ź├ş podrobili z├ípadn├║ pologu─żu, Eur├│pu zaplavili zlat├Żmi a strieborn├Żmi pr├║tmi a sp├┤sobili infl├íciu (z├ísoba bola pr├şli┼í vysok├í).

Po druh├ę, infl├ícia m├┤┼że nasta┼ą v d├┤sledku nedostatku ponuky konkr├ętneho tovaru, po ktorom je vysok├Ż dopyt. To potom m├┤┼że podnieti┼ą rast ceny tohto tovaru, ktor├Ż sa m├┤┼że rozvin├║┼ą vo zvy┼íku ekonomiky. V├Żsledkom m├┤┼że by┼ą v┼íeobecn├Ż n├írast cien takmer v┼íetk├Żch tovarov a slu┼żieb.

Ak sa v┼íak ponor├şme hlb┼íie, m├┤┼żeme op├şsa┼ą r├┤zne druhy udalost├ş, ktor├ę m├┤┼żu vies┼ą k infl├ícii. Tu budeme rozli┼íova┼ą medzi dopytovou infl├íciou, n├íkladovou infl├íciou a vstavanou infl├íciou. Existuj├║ aj in├ę vari├ície, ale tieto s├║ hlavn├ę v ÔÇ×trojuholn├şkovom modeliÔÇť, ktor├Ż navrhol ekon├│m Robert J. Gordon.


Infl├ícia ┼ąahan├í dopytom

Dopytov├í infl├ícia je najbe┼żnej┼í├şm druhom infl├ície sp├┤soben├í zv├Ż┼íen├şm v├Żdavkov. V tomto pr├şpade dopyt preva┼żuje nad ponukou tovarov a slu┼żieb ÔÇô jav, ktor├Ż sp├┤sobuje rast cien.

Pre ilustr├íciu si predstavme trhovisko, kde pek├ír pred├íva svoj tovar. Za t├Ż┼żde┼ł dok├í┼że vyrobi┼ą pribli┼żne 1000 bochn├şkov chleba. Funguje to dobre, ke─Ć┼że pribli┼żne toto mno┼żstvo pred├íva ka┼żd├Ż t├Ż┼żde┼ł.

Predpokladajme v┼íak, ┼że dopyt po chlebe v├Żrazne vzrastie. Mo┼żno sa ekonomick├ę podmienky zlep┼íili, ─Źo znamen├í, ┼że spotrebitelia musia viac m├ş┼ła┼ą. Preto pravdepodobne uvid├şme zv├Ż┼íenie ceny pek├írskych chlebov.

Pre─Źo? N├í┼í pek├ír pracuje na pln├Ż v├Żkon, ke─Ć rob├ş t├Żch 1000 bochn├şkov. Ani jeho person├íl, ani jeho pece nedok├í┼żu fyzicky vyprodukova┼ą viac ako tento po─Źet. Mohol by postavi┼ą viac pec├ş a naja┼ą viac zamestnancov, ale to si vy┼żaduje ─Źas.

Dovtedy m├íme prive─ża z├íkazn├şkov a m├ílo chleba. Niektor├ş z├íkazn├şci bud├║ ochotn├ş zaplati┼ą za bochn├şk vy┼í┼íie ceny, tak┼że je prirodzen├ę, ┼że pek├ír svoju cenu primerane zv├Ż┼íi.

Teraz si predstavte, ┼że okrem zv├Ż┼íen├ęho dopytu po chlebe viedli zlep┼íen├ę ekonomick├ę podmienky aj k vy┼í┼íiemu dopytu po mlieku, oleji a nieko─żk├Żch ─Ćal┼í├şch produktoch. To je to, ─Źo definuje dopytov├║ infl├íciu. ─Żudia kupuj├║ st├íle viac tovaru sp├┤sobom, kedy dopyt prevy┼íuje ponuku, ─Źo sp├┤sobuje rast cien.


Nákladová inflácia

N├íkladov├í infl├ícia nast├íva, ke─Ć cenov├í hladina st├║pa v d├┤sledku zv├Ż┼íen├Żch n├íkladov na suroviny alebo v├Żrobu. Ako u┼ż n├ízov napoved├í, tieto n├íklady sa ÔÇ×pren├í┼íaj├║ÔÇť na spotrebite─ża.

Vr├í┼ąme sa k pek├írovi z predch├ídzaj├║ceho obdobia. Postavil svoje nov├ę pece a najal ─Ćal┼í├şch zamestnancov, aby vyrobili 4000 bochn├şkov chleba t├Ż┼żdenne. V s├║─Źasnosti ponuka uspokojuje dopyt a v┼íetci s├║ spokojn├ş.

Jedn├ęho d┼ła dostane pek├ír ne┼í┼ąastn├║ spr├ívu. ├Üroda p┼íenice bola t├║to sez├│nu obzvl├í┼í┼ą zl├í, ─Źo znamen├í, ┼że nie je dostatok z├ísob na dodanie do v┼íetk├Żch pek├írn├ş v regi├│ne. Za p┼íenicu potrebn├║ na v├Żrobu bochn├şkov mus├ş pek├ír zaplati┼ą viac. S t├Żmito dodato─Źn├Żmi v├Żdavkami mus├ş zv├Ż┼íi┼ą ceny, ktor├ę si ├║─Źtuje, aj ke─Ć sa spotrebite─żsk├Ż dopyt nezv├Ż┼íil.

─Äal┼íou mo┼żnos┼ąou je to, ┼że vl├ída zv├Ż┼íi minim├ílnu mzdu. Pek├írovi to zvy┼íuje v├Żrobn├ę n├íklady, a tak mus├ş op├Ą┼ą zv├Ż┼íi┼ą ceny hotov├Żch bochn├şkov.

Vo ve─żkom meradle je n├íkladov├í infl├ícia ─Źasto sp├┤soben├í nedostatkom zdrojov (ako p┼íenica alebo ropa), zv├Ż┼íen├Żm vl├ídnym zdanen├şm tovarov alebo klesaj├║cimi v├Żmenn├Żmi kurzami (─Źo m├í za n├ísledok vy┼í┼íie n├íklady na dovoz).


Vstavaná inflácia

Vstavan├í infl├ícia (alebo pretrv├ívaj├║ca infl├ícia) je typ infl├ície, ktor├í vznik├í v d├┤sledku minulej ekonomickej aktivity. Ako tak├║ ju m├┤┼żu spusti┼ą predch├ídzaj├║ce dve formy infl├ície, ak v priebehu ─Źasu pretrv├ívaj├║. Vstavan├í infl├ícia ├║zko s├║vis├ş s konceptmi infla─Źn├Żch o─Źak├ívan├ş a ┼ípir├ílou cien a miezd.┬á
Prv├Ż opisuje my┼ílienku, ┼że po obdobiach infl├ície jednotlivci a podniky ┬áo─Źak├ívaj├║ , ┼że infl├ícia bude pretrv├íva┼ą aj v bud├║cnosti. Ak bola infl├ícia v predch├ídzaj├║cich rokoch, zamestnanci si s v├Ą─Ź┼íou pravdepodobnos┼ąou vyjednaj├║ vy┼í┼íie platy, ─Źo sp├┤sob├ş, ┼że podniky bud├║ ├║─Źtova┼ą viac za svoje produkty a slu┼żby.

┼ápir├íla ceny a miezd je koncept, ktor├Ż ilustruje tendenciu zabudovanej infl├ície sp├┤sobova┼ą vy┼í┼íiu infl├íciu. M├┤┼że nasta┼ą vtedy, ke─Ć sa zamestn├ívatelia a pracovn├şci nevedia dohodn├║┼ą na hodnote svojich miezd. Zatia─ż ─Źo pracovn├şci po┼żaduj├║ vy┼í┼íie mzdy, aby ochr├ínili svoje bohatstvo pred o─Źak├ívanou infl├íciou, zamestn├ívatelia s├║ n├║ten├ş zvy┼íova┼ą n├íklady na svoje produkty. To m├┤┼że vies┼ą k sebaposil┼łovaciemu cyklu, kde pracovn├şci po┼żaduj├║ e┼íte vy┼í┼íie platy v reakcii na zv├Ż┼íen├ę n├íklady na tovary a slu┼żby ÔÇô a cyklus pokra─Źuje.


Náprava inflácie


Nekontrolovan├í infl├ícia m├┤┼że by┼ą ┼íkodliv├í pre ekonomiku, tak┼że je logick├ę, ┼że vl├ídy zauj├şmaj├║ proakt├şvny postoj pri obmedzovan├ş jej vplyvu. M├┤┼żu to urobi┼ą ├║pravou ponuky pe┼łaz├ş a vykonan├şm zmien v menovej a fi┼ík├ílnej politike.
Centr├ílne banky (ako Feder├ílny rezervn├Ż syst├ęm Spojen├Żch ┼ít├ítov americk├Żch) maj├║ pr├ívomoc meni┼ą ponuku ┬áfiat pe┼łaz├ş zv├Ż┼íen├şm alebo zn├ş┼żen├şm mno┼żstva v obehu. Be┼żn├Żm pr├şkladom je kvantitat├şvne uvo─ż┼łovanie (QE), kde centr├ílne banky nakupuj├║ bankov├ę akt├şva, aby naplnili ekonomiku ─Źerstvo vytla─Źen├Żmi peniazmi. Toto opatrenie m├┤┼że v skuto─Źnosti zv├Ż┼íi┼ą infl├íciu, tak┼że sa nepou┼ż├şva, ke─Ć je probl├ęmom infl├ícia.

Opakom QE je kvantitat├şvne spr├şsnenie (QT), ─Źo je menov├í politika, ktor├í dok├í┼że zn├ş┼żi┼ą infl├íciu zni┼żovan├şm pe┼ła┼żnej z├ísoby. Existuje v┼íak len m├ílo d├┤kazov, ktor├ę podporuj├║ QT ako dobr├ę rie┼íenie infl├ície. V praxi v├Ą─Ź┼íina centr├ílnych b├ínk kontroluje infl├íciu zvy┼íovan├şm ├║rokov├Żch sadzieb.


Vy┼í┼íie ├║rokov├ę sadzby

Vy┼í┼íie ├║rokov├ę sadzby predra┼żuj├║ po┼żi─Źiavanie pe┼łaz├ş. V d├┤sledku toho sa ├║ver st├íva menej atrakt├şvnym pre spotrebite─żov a podniky. Na spotrebite─żskej ├║rovni bud├║ zv├Ż┼íen├ę ├║rokov├ę sadzby odr├ídza┼ą od v├Żdavkov, ─Źo sp├┤sob├ş pokles dopytu po tovaroch a slu┼żb├ích.

Po─Źas t├Żchto obdob├ş sa st├íva atrakt├şvnym sporenie a e┼íte lep┼íie pre t├Żch, ktor├ş po┼żi─Źiavaj├║ peniaze, aby z├şskali ├║rok. Rast ekonomiky v┼íak m├┤┼że by┼ą obmedzen├Ż, preto┼że podniky a jednotlivci s├║ opatrnej┼í├ş pri ─Źerpan├ş ├║verov na investovanie alebo m├ş┼łanie.


Zmena fiškálnej politiky

Zatia─ż ─Źo v├Ą─Ź┼íina kraj├şn vyu┼ż├şva menov├║ politiku na kontrolu infl├ície, alternat├şvou je aj zmena fi┼ík├ílnej politiky. Fi┼ík├ílna politika sa vz┼ąahuje na vl├ídne v├Żdavky a ├║pravu dan├ş s cie─żom ovplyvni┼ą ekonomiku.┬á

Ak napr├şklad vl├ídy zv├Ż┼íia da┼ł z pr├şjmu, ktor├║ vyberaj├║, jednotlivci bud├║ ma┼ą op├Ą┼ą ni┼ż┼í├ş disponibiln├Ż pr├şjem. Na druhej strane je na trhu men┼í├ş dopyt, ─Źo by teoreticky malo zn├ş┼żi┼ą infl├íciu. Je to v┼íak nebezpe─Źn├í cesta, preto┼że verejnos┼ą m├┤┼że na vy┼í┼íie dane reagova┼ą nepriaznivo.


Meranie infl├ície cenov├Żm indexom

Tak┼że sme na─Źrtli opatrenia na boj proti infl├ícii, ale ako vlastne vieme, ┼że treba bojova┼ą v prvom rade? Prv├Żm krokom je zjavne meranie. Zvy─Źajne sa to rob├ş sledovan├şm ┬áindexu po─Źas stanoven├ęho ─Źasov├ęho obdobia. V mnoh├Żch krajin├ích je ┬áindex spotrebite─żsk├Żch cien (alebo CPI) hlavn├Żm meradlom infl├ície.

CPI zoh─żad┼łuje ceny ┼íirokej ┼ík├íly spotrebn├Żch produktov pomocou v├í┼żen├ęho priemeru na ocenenie ko┼ía polo┼żiek a slu┼żieb nakupovan├Żch dom├ícnos┼ąami. Toto sa rob├ş ─Źasto a sk├│re sa potom m├┤┼że porovn├íva┼ą s historick├Żmi hodnotami. Subjekty ako americk├Ż ├Ürad pre ┼ítatistiku pr├íce (BLS) zhroma┼ż─Ćuj├║ tieto ├║daje z obchodov po celej krajine, aby zabezpe─Źili, ┼że ich v├Żpo─Źty bud├║ ─Źo najpresnej┼íie.┬á

M├┤┼żete sa pozrie┼ą na sk├│re CPI 100 pre ÔÇ×z├íkladn├Ż rokÔÇť vo va┼íom v├Żpo─Źte a potom na sk├│re 110 o dva roky nesk├┤r. Potom by ste mohli dospie┼ą k z├íveru, ┼że za dva roky sa ceny zv├Ż┼íili o 10 %.

Mal├í miera infl├ície nemus├ş by┼ą nevyhnutne zl├í vec. Je to prirodzen├Ż jav v s├║─Źasn├Żch syst├ęmoch ┬áfiat meny a je do istej miery v├Żhodn├Ż, preto┼że podporuje m├ş┼łanie a po┼żi─Źiavanie. Pozorn├ę sledovanie miery infl├ície je v┼íak d├┤le┼żit├ę, aby sa zabezpe─Źilo, ┼że nebude ma┼ą ┼żiadne negat├şvne dopady na ekonomiku.



V├Żhody a nev├Żhody infl├ície

Na prv├Ż poh─żad sa m├┤┼że zda┼ą, ┼że infl├ícia je nie─Źo, ─Źomu sa treba ├║plne vyhn├║┼ą. Zost├íva v┼íak neoddelite─żnou s├║─Źas┼ąou modern├Żch ekonom├şk, tak┼że v skuto─Źnosti ide o ove─ża jemnej┼íiu t├ęmu. Pozrime sa na niektor├ę v├Żhody a nev├Żhody.


V├Żhody infl├ície

Zv├Ż┼íen├ę v├Żdavky, invest├şcie a p├┤┼żi─Źky

Ako sme u┼ż uviedli, n├şzka miera infl├ície m├┤┼że prospie┼ą ekonomike stimul├íciou v├Żdavkov, invest├şci├ş a p├┤┼żi─Źiek. Je zmysluplnej┼íie nadobudn├║┼ą tovar alebo slu┼żby okam┼żite, preto┼że infl├ícia funguje tak, ┼że rovnak├ę mno┼żstvo hotovosti bude ma┼ą v bud├║cnosti zn├ş┼żen├║ k├║pnu silu.


Vyššie zisky

Infl├ícia n├║ti spolo─Źnosti pred├íva┼ą svoje tovary a slu┼żby za vy┼í┼íie ceny, aby sa chr├ínili pred ├║─Źinkami infl├ície. M├┤┼żu zd├┤vodni┼ą tieto zv├Ż┼íenia, ale m├┤┼żu tie┼ż zv├Ż┼íi┼ą ceny o nie─Źo vy┼í┼íie, ako je potrebn├ę na z├şskanie dodato─Źn├Żch ziskov.


Je to lepšie ako deflácia

Ako u┼ż z n├ízvu mo┼żno tu┼í├şte, defl├ícia je opakom infl├ície, ktor├í sa vyzna─Źuje poklesom cien v priebehu ─Źasu. Ke─Ć┼że ceny klesaj├║, odkladanie n├íkupov m├í pre spotrebite─żov v├Ą─Ź┼í├ş zmysel, preto┼że v bl├şzkej bud├║cnosti m├┤┼żu z├şska┼ą lep┼íie ceny. To m├┤┼że negat├şvne ovplyvni┼ą ekonomiku, ke─Ć┼że nie je tak├Ż dopyt po tovaroch a slu┼żb├ích.┬á

Historicky mali obdobia defl├ície za n├ísledok vy┼í┼íiu mieru nezamestnanosti a posun k ├║spor├ím namiesto m├ş┼łaniu. Hoci to pre jednotlivca nie je nevyhnutne zl├í vec, defl├ícia m├í tendenciu br├íni┼ą ekonomick├ęmu rastu.


Nev├Żhody infl├ície

Devalvácia meny a hyperinflácia

N├íjs┼ą spr├ívnu mieru infl├ície je ┼ąa┼żk├ę a neschopnos┼ą kontrolova┼ą ju m├┤┼że ma┼ą katastrof├ílne n├ísledky. V kone─Źnom d├┤sledku to nar├║┼ía bohatstvo, ktor├ę jednotlivci vlastnia: ak dnes pod matrac ulo┼ż├şte 100 000 dol├írov v hotovosti, o desa┼ą rokov nebude ma┼ą rovnak├║ k├║pnu silu.

Vysok├í infl├ícia m├┤┼że vies┼ą k hyperinfl├ícii, o ktorej sa hovor├ş, ┼że nastane, ke─Ć ceny vzrast├║ o viac ako 50 % za jeden mesiac. Plati┼ą 15 dol├írov za z├íkladn├║ nevyhnutnos┼ą, ktor├í predt├Żm st├íla iba 10 dol├írov, nie je ide├ílne, ale zriedka sa to zastav├ş. V obdobiach hyperinfl├ície ceny ─Źasto ─Ćaleko presahuj├║ 50% mieru, ─Źo v podstate ni─Ź├ş menu a ekonomiku.


Neistota

Ak je miera infl├ície vysok├í, m├┤┼że nasta┼ą neistota. Jednotlivci a podniky si nie s├║ ist├ş, kam ekonomika smeruje, tak┼że bud├║ opatrnej┼í├ş so svojimi peniazmi, ─Źo povedie k men┼í├şm invest├şci├ím a men┼íiemu hospod├írskemu rastu.


Vládny intervencionizmus

Niektor├ş s├║ proti my┼ílienke, ┼że by sa vl├ída pok├║┼íala kontrolova┼ą infl├íciu, pri─Źom sa odvol├ívaj├║ na princ├şpy vo─żn├ęho trhu. Tvrdia, ┼że schopnos┼ą vl├ídy ÔÇ×vytv├íra┼ą nov├ę peniazeÔÇť (alebo Brrrrr, ako je to v kruhoch kryptomien v┼íeobecne zn├íme) podkop├íva prirodzen├ę ekonomick├ę princ├şpy.


Z├ívere─Źn├ę my┼ílienky

Vplyv infl├ície je tak├Ż, ┼że sme svedkami toho, ako sa ceny ─Źasom zvy┼íuj├║, ─Źo sp├┤sobuje rast ┼żivotn├Żch n├íkladov. Je to fenom├ęn, ktor├Ż sme za─Źali akceptova┼ą ÔÇô napokon, ak je spr├ívne kontrolovan├Ż, infl├ícia m├┤┼że by┼ą pre ekonomiku prospe┼ín├í.

Zd├í sa, ┼że v dne┼ínom svete najlep┼íie n├ípravn├ę opatrenia spo─Ź├şvaj├║ vo flexibiln├Żch fi┼ík├ílnych a monet├írnych politik├ích, ktor├ę vl├ídam umo┼ż┼łuj├║ prisp├┤sobi┼ą sa tak, aby udr┼żali rast├║ce ceny pod kontrolou. Tak├íto politika sa v┼íak mus├ş vykon├íva┼ą ve─żmi opatrne, inak by mohla sp├┤sobi┼ą ─Ćal┼íie ┼íkody hospod├írstvu.