Všetky ekonomiky zažívajú určitú úroveň inflácie, ku ktorej dochádza, keď sa priemerná cena tovarov zvyšuje a kúpna sila meny klesá. Vlády a finančné inštitúcie zvyčajne spolupracujú, aby inflácia rástla postupne. V histórii sa však vyskytlo množstvo prípadov, keď sa miera inflácie zvýšila takou bezprecedentnou rýchlosťou, že to spôsobilo zníženie skutočnej hodnoty meny danej krajiny alarmujúcich rozmerov. Túto zrýchlenú mieru inflácie nazývame hyperinflácia.
Ekonóm Philip Cagan vo svojej knihe „The Monetary Dynamics of Hyperinflation“ uvádza, že obdobia hyperinflácie začínajú, keď sa cena tovarov a služieb zvýši o viac ako 50 % v priebehu jedného mesiaca. Ak sa napríklad cena vrecka ryže zvýši z 10 USD na 15 USD za menej ako 30 dní a z 15 USD na 22,50 USD do konca nasledujúceho mesiaca, budeme mať hyperinfláciu. A ak bude tento trend pokračovať, cena za vrecko ryže sa môže zvýšiť na 114 USD za 6 mesiacov a viac ako 1 000 USD za jeden rok.
Len málokedy miera hyperinflácie zostane stagnovať na úrovni 50 %. Vo väčšine prípadov sa táto miera zvyšuje tak rýchlo, že ceny rôznych tovarov a služieb sa môžu drasticky zvýšiť v priebehu jedného dňa alebo dokonca niekoľkých hodín. V dôsledku rastúcich cien klesá dôvera spotrebiteľov a klesá aj hodnota meny krajiny. V konečnom dôsledku hyperinflácia spôsobuje dominový efekt vedúci k zatváraniu spoločností, zvýšeniu miery nezamestnanosti a zníženiu daňových príjmov. Známe epizódy hypefinflácie sa vyskytli v Nemecku, Venezuele a Zimbabwe. Podobné krízy však zažilo aj mnoho ďalších krajín vrátane Maďarska, Juhoslávie, Grécka a mnohých ďalších.
Hyperinflácia v Nemecku
Jeden z najznámejších príkladov hyperinflácie sa odohral v Nemeckej Weimarskej republike po 1. svetovej vojne. Nemecko si požičalo obrovské množstvo peňazí na financovanie vojnových operácií, pričom absolútne verilo, že vojnu vyhrá a reparácie od spojencov použije na splatenie týchto dlhov. Nemecko nielenže vojnu nevyhralo, ale v rámci reparácií muselo zaplatiť miliardy dolárov.
Napriek diskusiám o príčinách nemeckej hyperinflácie sa medzi bežne uvádzanými príčinami spomínajú pozastavenie zlatého štandardu, vojnové reparácie a ľahkomyseľné vydávanie papierových peňazí. Rozhodnutie pozastaviť zlatý štandard na začiatku vojny znamenalo, že množstvo peňazí v obehu nekorelovalo s hodnotou zlata, ktoré krajina vlastnila. Tento kontroverzný krok viedol k devalvácii nemeckej meny, čo prinútilo spojencov, aby požadovali zaplatenie reparácií v akejkoľvek mene inej ako nemecká papierová marka. Nemecko reagovalo tlačou obrovského množstva vlastných peňazí na nákup cudzej meny, čím sa hodnota nemeckej marky ešte viac znehodnotila.
V niektorých bodoch tejto epizódy miera inflácie rástla tempom viac ako 20 % za deň. Nemecká mena sa stala takou bezcennou, že niektorí občania pálili papierové peniaze, aby si zakúrili v domoch, pretože to bolo lacnejšie ako kupovať drevo.
Hyperinflácia vo Venezuele
Vďaka veľkým zásobám ropy si Venezuela počas 20. storočia udržiavala zdravú ekonomiku. Prebytok ropy v 80. rokoch, po ktorom nasledovalo zlé hospodárenie a korupcia na začiatku 21. storočia, však viedli k silnej sociálno-ekonomickej a politickej kríze. Kríza začala v roku 2010 a teraz patrí medzi najhoršie v histórii ľudstva.
Miera inflácie vo Venezuele sa rýchlo zvýšila, z ročnej miery 69 % v roku 2014 na 181 % v roku 2015. Obdobie hyperinflácie sa začalo v roku 2016, do konca roka dosiahla inflácia úroveň 800 %. Po nej nasledovalo 4 000 % v roku 2017 a viac ako 2 600 000 % začiatkom roka 2019.
V roku 2018 prezident Nicolás Maduro oznámil, že s cieľom bojovať proti hyperinflácii bude vydaná nová mena (suverénny bolívar), ktorá nahradí existujúci bolívar v pomere 1 : 100 000. 100 000 bolívarov sa tak stalo 1 suverénnym bolívarom. Účinnosť takéhoto prístupu je však veľmi otázna. Ekonóm Steve Hanke uviedol, že odstraňovanie núl je „kozmetická vec“ a „neznamená nič, pokiaľ sa nezmení hospodárska politika“.
Hyperinflácia v Zimbabwe
Po získaní nezávislosti krajiny v roku 1980 bola ekonomika Zimbabwe v prvých rokoch pomerne stabilná. Vláda prezidenta Roberta Mugabeho však v roku 1991 iniciovala program s názvom Program ekonomického štrukturálneho prispôsobenia (Economic Structural Adjustment Program, ESAP), ktorý sa považuje za hlavnú príčinu hospodárskeho kolapsu Zimbabwe. Pozemkové reformy vykonané úradmi, spolu s ESAP, viedli k drastickému poklesu produkcie potravín, čo viedlo k veľkej finančnej a sociálnej kríze.
Zimbabwiansky dolár (ZWN) začal vykazovať signály nestability koncom 90. rokov a hyperinflačné epizódy sa začali na začiatku 21. storočia. Ročná miera inflácie dosiahla 624 % v roku 2004, 1 730 % v roku 2006 a 231 150 888 % v júli 2008. Vzhľadom na nedostatok údajov poskytnutých centrálnou bankou krajiny boli sadzby po júli založené na teoretických odhadoch.
Podľa výpočtov profesora Steva H. Hankeho dosiahla hyperinflácia v Zimbabwe vrchol v novembri 2008, s ročnou mierou 89,7 triliardy percent, čo sa rovná 79,6 miliardy % za mesiac alebo 98 % za deň.
Zimbabwe bolo prvou krajinou, ktorá zažila hyperinfláciu v 21. storočí. Zaznamenalo druhú najhoršiu inflačnú epizódu v histórii (po Maďarsku). V roku 2008 bol ZWN oficiálne zrušený a ako zákonné platidlo boli prijaté cudzie meny.
Používanie kryptomien
Keďže bitcoin a iné kryptomeny nie sú založené na centralizovaných systémoch, ich hodnotu nemôžu určiť vládne ani finančné inštitúcie. Technológia blockchain zaisťuje, že vydávanie nových coinov prebieha podľa vopred definovaného harmonogramu a že každá jednotka je jedinečná a odolná voči duplikácii.
To sú niektoré z dôvodov, prečo sú kryptomeny čoraz populárnejšie – najmä v krajinách, ktoré riešia hyperinfláciu, ako je Venezuela. Podobné prípady možno vidieť v Zimbabwe, kde platby typu peer-to-peer v digitálnych menách zaznamenali dramatický nárast.
V niektorých krajinách úrady vážne skúmajú možnosti a riziká spojené so zavedením vládou podporovanej kryptomeny ako potenciálnej alternatívy k tradičnému systému fiat meny. Centrálna banka Švédska patrí medzi prvé. Medzi ďalšie významné príklady patria centrálne banky Singapuru, Kanady, Číny a USA. Hoci mnohé centrálne banky experimentujú s blockchainmi, tieto systémy nemusia nevyhnutne vytvoriť novú paradigmu z hľadiska menovej politiky, pretože ich kryptomeny pravdepodobne nebudú mať obmedzenú alebo pevnú dodávku ako bitcoin.
Záverečné myšlienky
Aj keď sa môže zdať, že prípadov hyperinflácie je málo, je jasné, že relatívne krátke obdobie politických alebo sociálnych nepokojov môže rýchlo viesť k devalvácii tradičných mien. Hnacou príčinou môže byť aj nižší dopyt po výlučnom vývoze krajiny. Akonáhle mena devalvuje, ceny vystrelia veľmi rýchlo hore, čím sa nakoniec vytvorí začarovaný kruh. Niekoľko vlád sa pokúsilo riešiť tento problém tlačením väčšieho množstva peňazí. Táto taktika sa sama osebe ukázala ako nepoužiteľná a spôsobila len ďalšie zníženie celkovej hodnoty meny. Je zaujímavé poznamenať, že s klesajúcou dôverou v tradičnú menu má viera v kryptomenu stúpajúcu tendenciu. To by mohlo mať silné dôsledky pre budúcnosť globálneho pohľadu na peniaze a zaobchádzania s nimi.