Čo je hyperinflácia?
Domov
Články
Čo je hyperinflácia?

Čo je hyperinflácia?

Za─Źiato─Źn├şk
Zverejnen├ę Mar 6, 2019Aktualizovan├ę Jun 9, 2023
6m

V┼íetky ekonomiky za┼ż├şvaj├║ ur─Źit├║ ├║rove┼ł infl├ície, ku ktorej doch├ídza, ke─Ć sa priemern├í cena tovarov zvy┼íuje a┬ák├║pna sila meny kles├í. Vl├ídy a┬áfinan─Źn├ę in┼ítit├║cie zvy─Źajne spolupracuj├║, aby infl├ícia r├ístla postupne. V┬áhist├│rii sa v┼íak vyskytlo mno┼żstvo pr├şpadov, ke─Ć sa miera infl├ície zv├Ż┼íila takou bezprecedentnou r├Żchlos┼ąou, ┼że to sp├┤sobilo zn├ş┼żenie skuto─Źnej hodnoty meny danej krajiny alarmuj├║cich rozmerov. T├║to zr├Żchlen├║ mieru infl├ície naz├Żvame hyperinfl├ícia.

Ekon├│m Philip Cagan vo svojej knihe ÔÇ×The Monetary Dynamics of HyperinflationÔÇť uv├ídza, ┼że obdobia hyperinfl├ície za─Ź├şnaj├║, ke─Ć sa cena tovarov a┬áslu┼żieb zv├Ż┼íi o┬áviac ako 50┬á% v┬ápriebehu jedn├ęho mesiaca. Ak sa napr├şklad cena vrecka ry┼że zv├Ż┼íi z┬á10┬áUSD na 15┬áUSD za menej ako 30┬ádn├ş a┬áz┬á15┬áUSD na 22,50┬áUSD do konca nasleduj├║ceho mesiaca, budeme ma┼ą hyperinfl├íciu. A┬áak bude tento trend pokra─Źova┼ą, cena za vrecko ry┼że sa m├┤┼że zv├Ż┼íi┼ą na 114┬áUSD za 6┬ámesiacov a┬áviac ako 1┬á000┬áUSD za jeden rok.

Len m├ílokedy miera hyperinfl├ície zostane stagnova┼ą na ├║rovni 50┬á%. Vo v├Ą─Ź┼íine pr├şpadov sa t├íto miera zvy┼íuje tak r├Żchlo, ┼że ceny r├┤znych tovarov a┬áslu┼żieb sa m├┤┼żu drasticky zv├Ż┼íi┼ą v┬ápriebehu jedn├ęho d┼ła alebo dokonca nieko─żk├Żch hod├şn. V┬ád├┤sledku rast├║cich cien kles├í d├┤vera spotrebite─żov a┬ákles├í aj hodnota meny krajiny. V┬ákone─Źnom d├┤sledku hyperinfl├ícia sp├┤sobuje dominov├Ż efekt ved├║ci k┬ázatv├íraniu spolo─Źnost├ş, zv├Ż┼íeniu miery nezamestnanosti a┬ázn├ş┼żeniu da┼łov├Żch pr├şjmov. Zn├íme epiz├│dy hypefinfl├ície sa vyskytli v┬áNemecku, Venezuele a┬áZimbabwe. Podobn├ę kr├şzy v┼íak za┼żilo aj mnoho ─Ćal┼í├şch kraj├şn vr├ítane Ma─Ćarska, Juhosl├ívie, Gr├ęcka a┬ámnoh├Żch ─Ćal┼í├şch.


Hyperinflácia v Nemecku

Jeden z┬ánajzn├ímej┼í├şch pr├şkladov hyperinfl├ície sa odohral v┬áNemeckej Weimarskej republike po 1.┬ásvetovej vojne. Nemecko si po┼żi─Źalo obrovsk├ę mno┼żstvo pe┼łaz├ş na financovanie vojnov├Żch oper├íci├ş, pri─Źom absol├║tne verilo, ┼że vojnu vyhr├í a┬árepar├ície od spojencov pou┼żije na splatenie t├Żchto dlhov. Nemecko nielen┼że vojnu nevyhralo, ale v┬ár├ímci repar├íci├ş muselo zaplati┼ą miliardy dol├írov.

Napriek diskusi├ím o┬ápr├ş─Źin├ích nemeckej hyperinfl├ície sa medzi be┼żne uv├ídzan├Żmi pr├ş─Źinami spom├şnaj├║ pozastavenie zlat├ęho ┼ítandardu, vojnov├ę repar├ície a┬á─żahkomyse─żn├ę vyd├ívanie papierov├Żch pe┼łaz├ş. Rozhodnutie pozastavi┼ą zlat├Ż ┼ítandard na za─Źiatku vojny znamenalo, ┼że mno┼żstvo pe┼łaz├ş v┬áobehu nekorelovalo s┬áhodnotou zlata, ktor├ę krajina vlastnila. Tento kontroverzn├Ż krok viedol k┬ádevalv├ícii nemeckej meny, ─Źo prin├║tilo spojencov, aby po┼żadovali zaplatenie repar├íci├ş v┬áakejko─żvek mene inej ako nemeck├í papierov├í marka. Nemecko reagovalo tla─Źou obrovsk├ęho mno┼żstva vlastn├Żch pe┼łaz├ş na n├íkup cudzej meny, ─Ź├şm sa hodnota nemeckej marky e┼íte viac znehodnotila.

V┬ániektor├Żch bodoch tejto epiz├│dy miera infl├ície r├ístla tempom viac ako 20┬á% za de┼ł. Nemeck├í mena sa stala takou bezcennou, ┼że niektor├ş ob─Źania p├ílili papierov├ę peniaze, aby si zak├║rili v┬ádomoch, preto┼że to bolo lacnej┼íie ako kupova┼ą drevo.

Hyperinflácia vo Venezuele

V─Ćaka ve─żk├Żm z├ísob├ím ropy si Venezuela po─Źas 20.┬ástoro─Źia udr┼żiavala zdrav├║ ekonomiku. Prebytok ropy v┬á80.┬árokoch, po ktorom nasledovalo zl├ę hospod├írenie a┬ákorupcia na za─Źiatku 21.┬ástoro─Źia, v┼íak viedli k┬ásilnej soci├ílno-ekonomickej a┬ápolitickej kr├şze. Kr├şza za─Źala v┬ároku 2010 a┬áteraz patr├ş medzi najhor┼íie v┬áhist├│rii ─żudstva. ┬á

Miera infl├ície vo Venezuele sa r├Żchlo zv├Ż┼íila, z┬áro─Źnej miery 69┬á% v┬ároku 2014 na 181┬á% v┬ároku 2015. Obdobie hyperinfl├ície sa za─Źalo v┬ároku 2016, do konca roka dosiahla infl├ícia ├║rove┼ł 800┬á%. Po nej nasledovalo 4┬á000┬á% v┬ároku 2017 a┬áviac ako 2┬á600┬á000┬á% za─Źiatkom roka 2019.

V┬ároku 2018 prezident Nicol├ís Maduro ozn├ímil, ┼że s┬ácie─żom bojova┼ą proti hyperinfl├ícii bude vydan├í nov├í mena (suver├ęnny bol├şvar), ktor├í nahrad├ş existuj├║ci bol├şvar v┬ápomere 1┬á:┬á100┬á000. 100┬á000┬ábol├şvarov sa tak stalo 1┬ásuver├ęnnym bol├şvarom. ├Ü─Źinnos┼ą tak├ęhoto pr├şstupu je v┼íak ve─żmi ot├ízna. Ekon├│m Steve Hanke uviedol, ┼że odstra┼łovanie n├║l je ÔÇ×kozmetick├í vecÔÇť a┬áÔÇ×neznamen├í ni─Ź, pokia─ż sa nezmen├ş hospod├írska politikaÔÇť.


Hyperinflácia v Zimbabwe

Po z├şskan├ş nez├ívislosti krajiny v┬ároku 1980 bola ekonomika Zimbabwe v┬áprv├Żch rokoch pomerne stabiln├í. Vl├ída prezidenta Roberta Mugabeho v┼íak v┬ároku 1991 iniciovala program s┬án├ízvom Program ekonomick├ęho ┼ítruktur├ílneho prisp├┤sobenia (Economic Structural Adjustment Program, ESAP), ktor├Ż sa pova┼żuje za hlavn├║ pr├ş─Źinu hospod├írskeho kolapsu Zimbabwe. Pozemkov├ę reformy vykonan├ę ├║radmi, spolu s┬áESAP, viedli k┬ádrastick├ęmu poklesu produkcie potrav├şn, ─Źo viedlo k┬áve─żkej finan─Źnej a┬ásoci├ílnej kr├şze.

Zimbabwiansky dol├ír (ZWN) za─Źal vykazova┼ą sign├íly nestability koncom 90.┬árokov a┬áhyperinfla─Źn├ę epiz├│dy sa za─Źali na za─Źiatku 21.┬ástoro─Źia. Ro─Źn├í miera infl├ície dosiahla 624┬á% v┬ároku 2004, 1┬á730┬á% v┬ároku 2006 a┬á231┬á150┬á888┬á% v┬áj├║li 2008. Vzh─żadom na nedostatok ├║dajov poskytnut├Żch centr├ílnou bankou krajiny boli sadzby po j├║li zalo┼żen├ę na teoretick├Żch odhadoch.┬á

Pod─ża v├Żpo─Źtov profesora Steva H. Hankeho dosiahla hyperinfl├ícia v┬áZimbabwe vrchol v┬ánovembri 2008, s┬áro─Źnou mierou 89,7┬átriliardy percent, ─Źo sa rovn├í 79,6┬ámiliardy┬á% za mesiac alebo 98┬á% za de┼ł.

Zimbabwe bolo prvou krajinou, ktor├í za┼żila hyperinfl├íciu v┬á21.┬ástoro─Ź├ş. Zaznamenalo druh├║ najhor┼íiu infla─Źn├║ epiz├│du v┬áhist├│rii (po Ma─Ćarsku). V┬ároku 2008 bol ZWN ofici├ílne zru┼íen├Ż a┬áako z├íkonn├ę platidlo boli prijat├ę cudzie meny.


Pou┼ż├şvanie kryptomien

Ke─Ć┼że bitcoin a┬áin├ę kryptomeny nie s├║ zalo┼żen├ę na centralizovan├Żch syst├ęmoch, ich hodnotu nem├┤┼żu ur─Źi┼ą vl├ídne ani finan─Źn├ę in┼ítit├║cie. Technol├│gia blockchain zais┼ąuje, ┼że vyd├ívanie nov├Żch coinov prebieha pod─ża vopred definovan├ęho harmonogramu a┬á┼że ka┼żd├í jednotka je jedine─Źn├í a┬áodoln├í vo─Źi duplik├ícii.┬á

To s├║ niektor├ę z┬ád├┤vodov, pre─Źo s├║ kryptomeny ─Źoraz popul├írnej┼íie┬áÔÇô┬ánajm├Ą v┬ákrajin├ích, ktor├ę rie┼íia hyperinfl├íciu, ako je Venezuela. Podobn├ę pr├şpady mo┼żno vidie┼ą v┬áZimbabwe, kde platby typu peer-to-peer v┬ádigit├ílnych men├ích zaznamenali dramatick├Ż n├írast.

V┬ániektor├Żch krajin├ích ├║rady v├í┼żne sk├║maj├║ mo┼żnosti a┬árizik├í spojen├ę so zaveden├şm vl├ídou podporovanej kryptomeny ako potenci├ílnej alternat├şvy k┬átradi─Źn├ęmu syst├ęmu fiat meny. Centr├ílna banka ┼áv├ędska patr├ş medzi prv├ę. Medzi ─Ćal┼íie v├Żznamn├ę pr├şklady patria centr├ílne banky Singapuru, Kanady, ─î├şny a┬áUSA. Hoci mnoh├ę centr├ílne banky experimentuj├║ s┬áblockchainmi, tieto syst├ęmy nemusia nevyhnutne vytvori┼ą nov├║ paradigmu z┬áh─żadiska menovej politiky, preto┼że ich kryptomeny pravdepodobne nebud├║ ma┼ą obmedzen├║ alebo pevn├║ dod├ívku ako bitcoin.


Z├ívere─Źn├ę my┼ílienky

Aj ke─Ć sa m├┤┼że zda┼ą, ┼że pr├şpadov hyperinfl├ície je m├ílo, je jasn├ę, ┼że relat├şvne kr├ítke obdobie politick├Żch alebo soci├ílnych nepokojov m├┤┼że r├Żchlo vies┼ą k┬ádevalv├ícii tradi─Źn├Żch mien. Hnacou pr├ş─Źinou m├┤┼że by┼ą aj ni┼ż┼í├ş dopyt po v├Żlu─Źnom v├Żvoze krajiny. Akon├íhle mena devalvuje, ceny vystrelia ve─żmi r├Żchlo hore, ─Ź├şm sa nakoniec vytvor├ş za─Źarovan├Ż kruh. Nieko─żko vl├íd sa pok├║silo rie┼íi┼ą tento probl├ęm tla─Źen├şm v├Ą─Ź┼íieho mno┼żstva pe┼łaz├ş. T├íto taktika sa sama osebe uk├ízala ako nepou┼żite─żn├í a┬ásp├┤sobila len ─Ćal┼íie zn├ş┼żenie celkovej hodnoty meny. Je zauj├şmav├ę poznamena┼ą, ┼że s┬áklesaj├║cou d├┤verou v┬átradi─Źn├║ menu m├í viera v┬ákryptomenu st├║paj├║cu tendenciu. To by mohlo ma┼ą siln├ę d├┤sledky pre bud├║cnos┼ą glob├ílneho poh─żadu na peniaze a┬ázaobch├ídzania s┬ánimi.

Zdie─ża┼ą pr├şspevky
Zaregistrujte si ├║─Źet
E┼íte dnes vyu┼żite svoje znalosti v┬ápraxi otvoren├şm ├║─Źtu Binance.