Čo je stagflácia?
Obsah
Úvod
Čo je stagflácia?
Stagflácia vs. inflácia
Kedy sa vyskytuje stagflácia?
Ako je možné bojovať proti stagflácii?
Akým spôsobom môže stagflácia ovplyvniť kryptotrh?
Stagflácia počas ropnej krízy v roku 1973
Záver
Čo je stagflácia?
DomovČlánky
Čo je stagflácia?

Čo je stagflácia?

Začiatočník
Zverejnené May 20, 2022Aktualizované Jun 8, 2022
7m

Zhrnutie

Stagflácia nastáva, keď ekonomika zažíva vysokú mieru nezamestnanosti v kombinácii so stagnáciou alebo negatívnym rastom (recesia) a rastúcimi cenami (inflácia). Na boj proti recesii a inflácii existujú samostatné stratégie, keďže však ide o protikladné účinky, pri kombinácii oboch sa stagflácia ťažko reguluje.


Úvod

Na jednej strane je možné ekonomickú stagnáciu (negatívny rast) riešiť zvýšením objemu peňazí v obehu, vďaka čomu si firmy budú môcť požičiavať lacnejšie (nižšie úrokové sadzby). Väčší objem peňazí v obehu vedie k rozširovaniu a vyššej miere zamestnanosti, čo môže účinne zabraňovať recesii, prípadne bojovať s ňou.

Naopak, ekonómovia a politickí činitelia sa často snažia regulovať rastúcu infláciu znížením objemu peňazí v obehu a tým ekonomiku spomaliť. Toto je možné dosiahnuť zvýšením úrokových sadzieb, čo spôsobí drahšie požičiavanie. Firmy a spotrebitelia si požičiavajú a míňajú menej a znížený dopyt spôsobí zastavenie rastu cien.

Keď sa však ekonomika dostane do stagflácie, ide o to najhoršie z oboch: recesia v kombinácii s vysokou infláciou. Aby sme tomu mohli porozumieť, poďme sa pozrieť podrobnejšie na to, čo stagflácia je, jej štandardné príčiny a možné riešenia.


Čo je stagflácia?

Stagflácia je makroekonomický koncept, ktorý prvýkrát použiť Iain Macleod, britský politik a minister financií, v roku 1965. Názov je kombináciou slov  stagnácia a inflácia a opisuje ekonomiku s minimálnym alebo negatívnym ekonomickým rastom a vysokou mierou nezamestnanosti v kombinácii s rastúcimi spotrebiteľskými cenami (inflácia).

Štandardné ekonomické regulačné prvky používané individuálne na zvládnutie každého z týchto javov môžu zhoršiť ten druhý. Preto nie je zvládnutie stagflácie zo strany vlády alebo centrálnej banky vôbec jednoduché. Vysoká miera zamestnanosti a rastu väčšinou pozitívne korelujú s infláciou, pri stagflácii to však neplatí. 

Ekonomický rast sa často meria hrubým domácim produktom (HDP) krajiny, ktorý priamo súvisí s mierou zamestnanosti. Keď HDP nie je na dobrej úrovni a rastie inflácia, vysoká stagflácia môže viesť k rozsiahlejšej finančnej kríze.


Stagflácia vs. inflácia

Stagflácia, ako sme uviedli, je kombinácia inflácie a ekonomickej stagnácie, inak povedané negatívneho rastu. Zatiaľ čo infláciu je možné definovať rôznymi spôsobmi, často sa spája so zvýšením cien tovarov a služieb. Infláciu je možné opísať tiež ako zníženie kúpnej sily meny. 


Kedy sa vyskytuje stagflácia?

Jednoducho povedané, stagflácia sa vyskytuje, keď sa kúpna sila peňazí zníži a zároveň ekonomika spomalí a zníži sa ponuka tovarov a služieb. Presné príčiny stagflácie sa líšia v závislosti od historických súvislostí a rôznych ekonomických pohľadov. Rôzne teórie a názory vysvetľujú stagfláciu rôznymi spôsobmi, vrátane monetaristu, zástancu keynesiánstva a nových klasických modelov. Pozrime sa na pár príkladov.

Konflikt menovej a fiškálnej politiky

Centrálne banky, ako napríklad Federal Reserve System v USA, regulujú množstvo peňazí v obehu s cieľom ovplyvňovať ekonomiku. Takýto spôsob regulácie je známy pod názvom menová politika. Vlády tiež priamo ovplyvňujú ekonomiku výdavkovými a daňovými politikami, tento spôsob je známy pod názvom fiškálna politika. Nespojiteľná kombinácia fiškálnej a menovej politiky však môže viesť k veľmi rýchlemu rastu inflácie a spomaleniu ekonomického rastu. Akákoľvek kombinácia politík, ktorá využíva znižovanie výdavkov spotrebiteľov pri súčasnom zvyšovaní objemu peňazí v obehu, môže viesť k stagflácii.
Vláda môže napríklad zvýšiť dane, čo spôsobí, že občania budú mať nižší disponibilný príjem. Centrálna banka môže súčasne aplikovať kvantitatívne uvoľňovanie („tlačenie peňazí“) alebo zníženie úrokových sadzieb. Politika vlády bude mať nepriaznivý vplyv na rast, zatiaľ čo centrálna banky zvýši množstvo peňazí v obehu, čo často vedie k inflácii.

Predstavenie fiat meny

V minulosti väčšina najväčších svetových ekonomík viazala svoje meny na množstvo zlata. Od tohto mechanizmu, známeho pod názvom krytie bankoviek zlatom, sa však po 2. svetovej vojne upustilo. Zrušenie krytia bankoviek zlatom a jeho nahradenie fiat menou zrušilo všetky limity na objem peňazí v obehu. Zatiaľ čo to môže uľahčovať prácu centrálnych bánk pri regulácii ekonomiky, prináša to so sebou aj riziká negatívneho dopadu na miery inflácie, čo spôsobí vyššie ceny.

Zvýšenia prevádzkových nákladov

Prudký nárast výrobných nákladov tovarov a služieb môže tiež spôsobiť stagfláciu. Tento vzťah obzvlášť platí pre energie a je známy pod názvom šok v dodávkach. Spotrebitelia tiež čelia nárastu cien energií, ktorý štandardne vyplýva z cien ropy.

Ak náklady na výrobu tovaru rastu a ceny stúpajú a zákazníci majú nižší disponibilný príjem z dôvodu vyšších nákladov na kúrenie, dopravu a iné náklady súvisiace s energiami, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne stagflácia.


Ako je možné bojovať proti stagflácii?

Na boj proti stagflácii sa používa fiškálna a menová politika. Konkrétne prijaté stratégie však závisia od školy ekonomického myslenia. 

Monetaristi

Monetaristi (ekonómovia, ktorí veria, že kľúčom je regulácia objemu peňazí v obehu) tvrdia, že inflácia je najkritickejším faktorom, ktorý treba regulovať. 

V tomto prípade by monetarista najskôr znížil objem peňazí v obehu, čo spôsobí zníženie celkového míňania. To vedie k zníženému dopytu a zníženiu cien tovarov a služieb. Nevýhodou je, že takáto politika nepodporuje rast. Rast sa bude musieť vyriešiť neskôr použitím uvoľnenej menovej politiky v kombinácii s fiškálnou politikou.

Ekonómovia prikláňajúci sa na stranu zvýšenia ponuky

Ďalšou školou ekonomického myslenia je zvýšenie ponuky v ekonomike znížením nákladov a zlepšením účinnosti. Cenová regulácia cien energií (ak je možná), investície do efektívnosti a subvencie na produkty pomôžu znížiť náklady a zvýšiť agregátnu ponuku ekonomiky. Tieto nižšie ceny pre spotrebiteľov stimulujú hospodársky výkon a znižujú nezamestnanosť.

Riešenie voľného trhu

Niektorí ekonómovia veria, že najlepším liekom na stagfláciu je nechať to na voľný trh. Ponuka a dopyt v konečnom dôsledku zastavia rastúce ceny, pretože spotrebitelia si nemôžu dovoliť kúpiť tovar. Tento fakt bude viesť k zníženiu dopytu a nižšej inflácii. 

Voľný trh tiež efektívne rozdelí pracovnú silu a zníži nezamestnanosť. Na úspešný výsledok tohto plánu však môžu byť potrebné roky, dokonca desaťročia, čo môže spôsobiť, že populácia bude žiť v nepriaznivých životných podmienkach. Ako Keynes raz povedal: „V dlhšom časom horizonte sme aj tak všetci mŕtvi.“


Akým spôsobom môže stagflácia ovplyvniť kryptotrh?

Úplné definovanie konkrétnych vplyvov stagflácie na krypto je náročné. Môžeme však pracovať so základnými predpokladmi, ak predpokladáme, že trhové podmienky sa nezmenia.

Minimálny alebo negatívny rast

Minimálne rastúca alebo klesajúca ekonomika vedie k stagnujúcej úrovni príjmov, dokonca k ich zníženiu. V takomto prípade majú spotrebitelia k dispozícii menej peňazí na investovanie. To môže viesť k zníženiu nákupov a zvýšeniu predajov krypto, keďže retailoví investori potrebujú finančné prostriedky na pokrytie každodenných nákladov. Pomalý alebo negatívny ekonomický rast tiež núti veľkých investorov znížiť ich expozíciu vysokorizikovým aktívam, vrátane akcií a kryptomien.

Vládne opatrenia proti stagflácii

Za štandardných okolností sa vláda najskôr pokúsi regulovať infláciu a potom riešiť problém s rastom a nezamestnanosťou. Infláciu je možné stlmiť znížením objemu peňazí v obehu. Jedným zo spôsobov je zvýšenie úrokových sadzieb.

Tým sa zníži likvidita, pretože ľudia nechajú svoje peniaze v bankách, a pôžičky budú drahšie. S rastom úrokových sadzieb sú vysokorizikové a vysokovýnosové investície menej atraktívne. V čase rastúcich úrokových sadzieb a nižšieho objemu peňazí v obehu môže preto krypto počítať so znížením dopytu a cien.

Keď dostane vláda infláciu pod kontrolu, je pravdepodobné že bude chcieť stimulovať rast. Toto sa štandardne dosiahne kvantitatívnym uvoľnením a znížením úrokových sadzieb. V tomto prípade sa predpokladajú pozitívne vplyvy na kryptotrhy z dôvodu zvýšenia objemu peňazí v obehu.

Nárast inflácie

Množstvo investorov tvrdí, že Bitcoin môže byť dobrým zaistením proti rastúcej inflácii. Ak pri vyššej, rastúcej inflácii budete držať svoj majetok viazaný na fiat bez zarábania na úrokoch, jeho reálna hodnota sa zníži. S cieľom zabrániť tomu sa množstvo investorov obrátilo na Bitcoin, aby ochránili svoju dlhodobú kúpnu silu a dokonca dosiahli zisk. Dôvodom je, že investori vnímajú BTC ako dobrý uchovávateľ hodnoty z dôvodu obmedzeného vydávania a ponuky.

Historicky táto stratégia zaistenia rizika mohla fungovať pre investorov, ktorí v priebehu rokov nahromadili Bitcoin a iné kryptomeny. Najmä počas alebo po obdobiach inflácie a ekonomického rastu. Použitie krypto na zaistenie proti inflácii však nemusí fungovať v krátkodobých horizontoch, najmä počas období stagflácie. Je tiež nutné poznamenať, že do hry vstupujú aj ďalšie faktory, napríklad zvýšená korelácia medzi krypto a akciovými trhmi.


Stagflácia počas ropnej krízy v roku 1973

V roku 1973 vyhlásila Organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) embargo na vývoz ropy do vybranej skupiny krajín. Bolo to reakciou na podporu Izraela v Jomkipurskej vojne. Z dôvodu dramatického zníženia dodávok ropy jej cena vzrástla, čo viedlo k jej nedostatku v dodávateľskom reťazci a vyšším spotrebiteľským cenám. To spôsobilo obrovské zvýšenie miery inflácie.

V krajinách ako USA a Spojené kráľovstvo centrálne banky znížili úrokové sadzby, aby podporili rast svojich ekonomík. Nižšie úrokové sadzby viedli k lacnejším pôžičkám a slúžili ako stimul na zvýšenie výdavkov namiesto šetrenia. Štandardným mechanizmom na zníženie inflácie je však zníženie úrokových sadzieb a nabádanie spotrebiteľov, aby šetrili.

Keďže náklady na ropu a energiu predstavujú veľkú časť výdavkov spotrebiteľov a zníženie úrokových sadzieb nepôsobilo ako dostatočná stimulácia rastu, množstvo krajín západnej Európy zažilo vysokú infláciu a stagnujúcu ekonomiku.


Záver

Stagflácia je jedinečná situácia pre ekonómov a politických činiteľov, keďže inflácia a negatívny rast sa väčšinou nevyskytujú spoločne. Nástroje na boj proti stagnácii často spôsobujú infláciu, zatiaľ čo stratégie na reguláciu inflácie často vedú k pomalému alebo negatívnemu ekonomickému rastu. Z toho vyplýva, že v časoch stagflácie je hodné zvážiť makroekonomické súvislosti a viaceré faktory, ako napr. objem peňazí v obehu, úrokové sadzby, ponuka a dopyt a miera nezamestnanosti.