Čo je kryptoekonomika?
Jednoducho povedané, kryptoekonomika poskytuje spôsob, ako koordinovať správanie účastníkov siete kombináciou kryptografie s ekonomikou.
Konkrétnejšie, kryptoekonomika je oblasť počítačovej vedy, ktorá sa pokúša vyriešiť problémy s koordináciou účastníkov v digitálnych ekosystémoch použitím kryptografie a ekonomických stimulov.
Pri budovaní decentralizovaných sietí je nevyhnutné zvážiť použitie kryptoekonomiky, pretože ide o mechanizmus, ktorý poskytuje spôsob, ako zosúladiť stimuly pre účastníkov bez potreby dôveryhodných tretích strán.
Kryptoekonomika nie je podmnožinou tradičnej ekonomiky. Skôr ide o zmes teórie hier, dizajnu mechanizmov, matematiky a iných metodológií z oblasti ekonomiky. Hlavným cieľom je pochopiť, ako financovať, navrhovať, rozvíjať a zabezpečovať prevádzku decentralizovaných sietí.
Tento článok sa pozrie hlbšie na pôvod kryptoekonomiky a jej úlohy pri navrhovaní siete Bitcoin a ďalších decentralizovaných sietí.
Aký problém kryptoekonomika rieši?
Skôr, než sa objavil Bitcoin, panoval všeobecný názor, že nie je možné vytvoriť sieť peer-to-peer, kde sa dosiahne konsenzus bez výraznej zraniteľnosti voči útokom a chybám.
Tento problém sa často označuje ako problém byzantského generála. Ide o logickú dilemu, ktorá ukazuje, ako je v distribuovaných systémoch dôležité, aby rôzni aktéri dosiahli dohody. Problém predpokladá, že keďže niektorí aktéri môžu byť nespoľahliví, dohody sa nikdy nepodarí uzavrieť a sieť nemôže fungovať podľa pôvodného zámeru.
Vytvorením siete Bitcoin Satoshi Nakamoto zaviedol ekonomické stimuly pre sieť typu peer-to-peer a vyriešil tento problém.
Odvtedy sa decentralizované siete spoliehajú na kryptografiu, aby dosiahli konsenzus o stave siete a jej histórii. Väčšina sietí tiež používa ekonomické stimuly, ktoré podnecujú účastníkov siete, aby sa správali určitým spôsobom.
Táto synergia kryptografických protokolov s ekonomickými stimulmi umožňuje úplne nový ekosystém decentralizovaných sietí, ktoré sú odolné a bezpečné.
Úloha kryptoekonomiky pri ťažbe bitcoinov
Cieľom siete Bitcoin je vytvoriť sieť slúžiacu na prenos hodnoty, ktorá presne overuje prevody hodnoty a ktorá je nemenná a odolná voči cenzúre.
Dosahuje sa to procesom ťažby, v ktorom sú ťažiari, ktorí úspešne overia blok transakcií a za to sú odmenení v bitcoinoch. Takýto ekonomický stimul povzbudzuje ťažiarov, aby konali čestne. Tým sa sieť stáva spoľahlivejšou a bezpečnejšou.
Proces ťažby spočíva v riešení zložitého matematického problému založeného na kryptografickom hašovacom algoritme. V tomto kontexte sa hash používa na prepojenie jednotlivých blokov s nasledujúcim blokom, čím sa v podstate vytvorí záznam schválených transakcií s časovou pečiatkou nazývaný blockchain.
Hashe sa využívajú aj vo výpočtových hádankách, o ktorých vyriešenie ťažiari súťažia. Okrem toho jedným z konsenzuálnych pravidiel, ktoré musia transakcie dodržiavať, je, že bitcoiny možno minúť iba v prípade, že je z privátneho kľúča vygenerovaný platný digitálny podpis.
Tieto technologické pravidlá týkajúce sa ťažby sú zosúladené s bezpečnostnými požiadavkami siete Bitcoin vrátane zabránenia tomu, aby kontrolu prevzali škodliví aktéri.
Ako kryptoekonomika zvyšuje bezpečnosť siete Bitcoin?
Bezpečnostný model siete Bitcoin je postavený na princípe pravidla väčšiny. To znamená, že škodliví aktéri by mohli potenciálne prevziať kontrolu nad blockchainom prevzatím kontroly nad väčšinou výpočtového výkonu siete v útoku, ktorý sa bežne označuje ako útok 51 %.
V takomto scenári by útočníci dokázali zabrániť novým transakciám získať potvrdenia alebo dokonca úplne zvrátiť transakcie. Získanie kontroly nad takýmto množstvom hašovacej sily by však bolo nesmierne drahé, pretože by si vyžadovalo veľké množstvo hardvéru a elektrickej energie.
Kryptoekonomika je jedným z dôvodov úspechu siete Bitcoin. Satoshi Nakamoto implementoval predpoklady na podporu určitých stimulov pre rôzne triedy účastníkov siete. Záruky bezpečnosti systému do veľkej miery závisia od účinnosti týchto predpokladov o tom, ako účastníci siete reagujú na určité ekonomické stimuly.
Bez pevnosti jeho kryptografického protokolu by neexistovala žiadna bezpečná účtovná jednotka na odmeňovanie ťažiarov. Bez ťažiarov by neexistovala dôvera v platnosť histórie transakcií distribuovanej účtovnej knihy, ak by nebola overená dôveryhodnou treťou stranou, čo by negovalo jednu z hlavných výhod siete Bitcoin.
Na základe kryptoekonomických predpokladov poskytuje symbiotický vzťah medzi ťažiarmi a sieťou Bitcoin dôveru. To však neposkytuje záruku, že tento systém pretrvá aj v budúcnosti.
Kryptoekonomický kruh
Kryptoekonomický kruh je holistický model kryptoekonomiky. Publikoval ho Joel Monegro a ilustruje abstraktné toky hodnôt cez rôzne triedy účastníkov v takejto ekonomike typu peer-to-peer.
Model predstavuje trojstranný trh medzi ťažiarmi (strana ponuky), používateľmi (strana dopytu) a investormi (strana kapitálu). Každá skupina si medzi sebou vymieňa hodnotu pomocou obmedzeného kryptoekonomického zdroja (tokenu).
Vo vzťahu ťažiar – používateľ v tomto kruhu sú ťažiari za svoju prácu odmeňovaní vo forme tokenov používaných používateľmi. Sieťový konsenzuálny protokol štandardizuje tento proces, zatiaľ čo kryptoekonomický model riadi, kedy a ako dostávajú ťažiari odmeny.
Vytvorenie sieťovej architektúry, ktorá je podporovaná distribuovanou stranou ponuky (ťažiari), je žiaduce. Predpokladom je, že výhody prevažujú nad nevýhodami. Medzi výhody často patrí odolnosť voči cenzúre, transakcie neobmedzené hranicami a vyššia spoľahlivosť. V porovnaní s centralizovanými modelmi však majú decentralizované systémy spravidla nižší výkon.
Úloha investora v tomto modeli je dvojaká: poskytovanie likvidity pre ťažiarov na predaj ich tokenov a kapitalizácia siete podporou cien tokenov, ktoré sú vyššie ako náklady na ťažbu.
Model ilustruje tieto dve úlohy rozdelením investorov do dvoch skupín: obchodníkov (krátkodobí investori) a hodlerov (dlhodobí investori).
Obchodníci vytvárajú likviditu pre token, takže ťažiari môžu predávať svoje vyťažené tokeny a pokryť svoje prevádzkové náklady, zatiaľ čo držitelia kapitalizujú sieť na rast podporovaním cien tokenov. Vzťah ťažiar – obchodník funguje s priamym tokom hodnoty, zatiaľ čo vzťah ťažiar – držiteľ funguje s nepriamym tokom hodnoty.
To jednoducho znamená, že všetci účastníci takejto ekonomiky sú pri dosahovaní svojich ekonomických cieľov závislí jeden na druhom. Takýto dizajn vytvára robustnú a bezpečnú sieť. Dodržiavanie súboru pravidiel so stimulmi je pre jednotlivého účastníka výhodnejšie ako škodlivá aktivita. Vďaka tomu je sieť odolnejšia.
Záverečné myšlienky
Aj keď ide o relatívne nový koncept, ktorý sa objavil so zrodom siete Bitcoin, kryptoekonomika je významným stavebným kameňom, ktorý treba zvážiť pri navrhovaní decentralizovaných sietí.
Vymedzenie rôznych úloh v kryptoekonomických modeloch pomáha s analýzou nákladov, stimulov a tokov hodnôt pre každú skupinu účastníkov. Môže tiež pomôcť s uvažovaním o relatívnej moci a identifikovať potenciálne body centralizácie, čo je dôležité pri navrhovaní vyváženejšieho riadenia a modelov distribúcie tokenov.
Oblasť kryptoekonomiky a využitie kryptoekonomických modelov môže byť veľmi prínosné pri vývoji budúcich sietí. Vďaka štúdiu kryptoekonomických modelov, ktoré už boli vyskúšané a otestované v živých prostrediach, môžu byť budúce siete navrhnuté efektívnejšie a udržateľnejšie, čím sa vytvorí robustnejší ekosystém decentralizovaných ekonomík.