Úvod
Ťažba je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti blockchainov s konsenzom typu Proof of Work. Výpočtom hašov s určitými vlastnosťami sú účastníci schopní zabezpečiť kryptomenové siete bez potreby centrálnej autority.
Keď bol bitcoin prvýkrát uvedený na trh v roku 2009, ktokoľvek s bežným počítačom mohol súťažiť s inými ťažiarmi v súboji o uhádnutie platného hašu pre nasledujúci blok. Bolo to možné preto, že obtiažnosť ťažby bola nízka. V sieti nebol príliš vysoký hash rate. Preto na pridávanie nových blokov do blockchainu nebol potrebný žiadny špecializovaný hardvér.
Je logické, že počítače, ktoré dokážu vypočítať najviac hašov za sekundu, dokážu nájsť viac blokov. A to spôsobilo veľký posun v ekosystéme. Ťažiari sa zapojili do niečoho ako preteky v zbrojení, keď sa snažili získať konkurenčnú výhodu.
Po počiatočnom používaní rôznych druhov hardvéru (CPU, GPU, FPGA) sa ťažiari bitcoinu vrhli na ASIC – integrované obvody špecifické pre danú aplikáciu. Tieto ťažobné zariadenia vám neumožnia prezerať si stránky Binance Academy alebo tweetovať obrázky mačiek.
Ako už názov napovedá, ASIC sú skonštruované na vykonávanie jedinej úlohy: výpočet hašov. Ale keďže sú navrhnuté špeciálne na tento účel, robia to neuveriteľne dobre. V skutočnosti sú také dobré, že používanie iných typov hardvéru na ťažbu bitcoinov sa stalo celkom nevhodné.
Čo je ťažobný pool?
Dobrý hardvér však nie je všetko. Môžete používať niekoľko vysokovýkonných ASIC a aj napriek tomu budete len kvapkou v oceáne ťažby bitcoinov. Aj napriek tomu, že ste minuli balík peňazí na hardvér a elektrinu potrebnú na jeho prevádzku, šanca, že skutočne vyťažíte blok, je dosť malá.
Nemáte záruku, kedy dostanete vyplatenú odmenu za blok, a dokonca ani to, či vám vôbec bude niečo vyplatené. Ak vám ide o pravidelný príjem, oveľa väčšie šance budete mať v ťažobnom poole.
Povedzme, že vy a ďalších 9 účastníkov vlastníte každý 0,1 % celkovej hašovacej sily siete. To znamená, že v priemere môžete očakávať, že nájdete jeden z tisícov blokov. Pri odhadovaných 144 blokoch vyťažených denne je pravdepodobnosť, že nájdete jeden blok týždenne. V závislosti od vášho peňažného toku a investícií do hardvéru a elektriny by tento prístup „individuálnej ťažby“ mohol byť stratégiou, ktorá funguje.
Čo ak však vaše príjmy nebudú stačiť na dosiahnutie zisku? Nuž, mohli by ste spojiť sily s ďalšími deviatimi účastníkmi, ktorých sme spomenuli. Ak všetci spojíte svoje hašovacie kapacity, budete predstavovať 1 % hash rate siete. To znamená, že v priemere nájdete jeden z každých sto blokov, čo vychádza na jeden až dva bloky denne. Potom môžete rozdeliť odmenu medzi všetkých zúčastnených ťažiarov.
V skratke sme si práve opísali ťažobný pool. V súčasnosti je ich používanie veľmi rozšírené, pretože pre členov poolu zaručujú stabilnejší tok príjmov.
Ako fungujú ťažobné pooly?
Štandardným postupom je, že si ťažobný pool stanoví koordinátora, ktorý je zodpovedný za organizáciu ťažiarov. Koordinátor zabezpečí, aby ťažiari používali rôzne hodnoty pre nonce, aby neplytvali hašovacím výkonom pri pokusoch o vytvorenie rovnakých blokov. Títo koordinátori sú zodpovední aj za rozdeľovanie odmien a ich výplatu medzi účastníkov. Existuje viacero rôznych metód používaných na výpočet práce vykonanej každým ťažiarom a ich príslušné odmeňovanie.
Ťažobné pooly typu platba za podiel (pay-per-share, PPS)
Jednou z najbežnejších výplatných schém je platba za podiel (PPS). V tomto systéme dostanete pevnú sumu za každý „podiel“, ktorý odošlete.
Podiel je haš používaný na sledovanie práce jednotlivých ťažiarov. Suma vyplatená za každý podiel je nominálna, ale časom sa sčítava. Upozorňujeme, že podiel nie je platným hašom v rámci siete. Je to jednoducho taký, ktorý zodpovedá podmienkam stanoveným ťažobným poolom.
V PPS získavate odmenu bez ohľadu na to, či váš pool vyrieši blok. Prevádzkovateľ poolu preberá riziko, takže je pravdepodobné, že si bude účtovať značný poplatok. Buď vopred od používateľov, alebo z prípadnej odmeny za blok.
Plná platba za podiel (Full Pay-Per-Share, FPPS)
Model FPPS využíva systém PPS, ale podiel na poplatkoch za transakciu získajú aj účastníci poolu. FPPS to vypočíta tak, že vezme priemer pre štandardnú sieťovú transakciu za posledné obdobie a rozdelí ho na základe odoslaných podielov.
Ťažobné pooly typu „platba za posledných N akcií“ (PPLNS)
Ďalšou populárnou schémou je „platba za posledných N podielov (Pay-Per-Last-N-Shares, PPLNS). Na rozdiel od PPS, PPLNS odmeňuje ťažiarov iba vtedy, keď pool úspešne vyťaží blok. Keď pool nájde blok, skontroluje posledných N odoslaných podielov (N sa líši v závislosti od skupiny). Ak chcete získať výplatu, vydelí sa počet odoslaných podielov číslom N a výsledok sa vynásobí blokovou odmenou (mínus podiel prevádzkovateľa).
Poďme sa pozrieť na príklad. Ak je aktuálna odmena za blok 12,5 BTC (predpokladajme nulové poplatky za transakciu) a poplatok prevádzkovateľa je 20 %, dostupná odmena pre ťažiarov je 10 BTC. Ak by N bolo 1 000 000 a váš počet podielov je 50 000, dostali by ste 5 % z dostupnej odmeny (alebo 0,5 BTC).
Existuje niekoľko variácií týchto dvoch schém. O týchto dvoch však budete počuť najčastejšie. I keď spomíname bitcoin, väčšina populárnych kryptomien využívajúcich model PoW má tiež ťažobné pooly. Niektorými príkladmi sú Zcash, Monero, Grin a Ravencoin.
Chcete začať s kryptomenou? Kúpte si bitcoiny na Binance!
Predstavujú ťažobné pooly hrozbu pre decentralizáciu?
Keď čítate tento článok, je možné, že vám v hlave zvoní zvon na poplach. Nie je hlavným dôvodom, prečo je bitcoin taký silný, to, že blockchain neovláda žiadny subjekt? Čo sa stane, ak niekto získa väčšinu hašovacej sily?
Toto sú veľmi opodstatnené otázky. Ak jeden subjekt dokáže získať 51 % hašovacej sily siete, môže spustiť útok 51 %. To by mu umožnilo cenzurovať transakcie a zvrátiť už uskutočnené. Takýto útok môže spôsobiť obrovské škody v ekosystéme kryptomien.
Zvyšujú ťažobné pooly riziko útoku 51 %? Odpoveď znie: možno, ale je to nepravdepodobné.
24-hodinový rozpis hash rate podľa poolov dňa 16. apríla 2020. Zdroj: coindance.com
Teoreticky by sa prvé štyri pooly mohli spojiť s cieľom ovládnuť sieť. Nedávalo by to však žiadny zmysel. Aj keby sa im podarilo zaútočiť, cena bitcoinu by pravdepodobne prudko klesla, pretože ich krok by podryl celý systém. V dôsledku toho by všetky získané coiny stratili hodnotu.
Ba čo viac, nie je nevyhnutnosťou, aby pooly vlastnili ťažobné zariadenie. Subjekty nasmerujú svoje počítače na server koordinátora, ale môžu sa slobodne presunúť do iných poolov. Je v najlepšom záujme účastníkov aj prevádzkovateľov poolu, aby bol ekosystém decentralizovaný. Zarábajú totiž len vtedy, ak ťažba zostáva zisková.
Vyskytlo sa niekoľko prípadov, keď pooly narástli do veľkosti, ktorá by sa mohla považovať za znepokojujúcu. Vo všeobecnosti pool (a jeho ťažiari) podnikajú kroky na zníženie hash rate.
Záverečné myšlienky
Prostredie ťažby kryptomien sa zavedením prvého ťažobného poolu navždy zmenilo. Môžu byť veľmi prospešné pre ťažiarov, ktorí chcú získať pravidelnejšie výplaty. Z množstva dostupných schém si určite vyberú tú, ktorá najlepšie vyhovuje ich potrebám.
V ideálnom svete by bola ťažba bitcoinov oveľa decentralizovanejšia. Zatiaľ máme stav, ktorý môžeme označiť za „dostatočne decentralizované“. V každom prípade nikto by nemal prospech z toho, ak by získal väčšinu hash rate jeden pool. Je pravdepodobné, že účastníci tomu zabránia. Napokon, sieť Bitcoin nespravujú ťažiari, ale používatelia.