Čo je internet vecí?
Už od počiatku digitálnej revolúcie v 50. rokoch 20. storočia bola vytvorená široká škála prelomových technológií. Napriek tomu, že pôvodne boli obmedzené len na pár jednotlivcov, toto odvetvie sa veľmi rýchlo rozvinulo a väčšina nových technológií sa stala čoraz rozšírenejšou a dostupnejšou.
Konvergencia rôznych typov inovatívnych zariadení (napríklad RFID čipy, senzory a internet) a ich zvýšená dostupnosť nakoniec viedli k zrodu konceptu internetu vecí (IoT). Technológia internetu vecí predstavuje významný posun v dobe počítačov, ktoré v súčasnosti umožňuje viac ako len prepojenie počítačov cez internet.
História internetu vecí
Prvé známe použitie internetu vecí bolo na inštitúte MIT, kde univerzitní študenti používali lacné senzory na monitorovanie a dopĺňanie ich automatu na kolu. Väčší pokrok smerom k internetu vecí sa dosiahol okolo roku 1994, keď článok v časopise Reza Raji navrhol myšlienku presúvania paketov údajov s cieľom automatizovať domácnosti a továrne.
Okolo 90. rokov minulého storočia začal Microsoft spolu s niekoľkými ďalšími spoločnosťami experimentovať s podobnými nápadmi. Od roku 2002 začali mnohé médiá diskutovať o prelomových objavoch internetu vecí – napríklad o používaní inteligentných zariadení, ktoré sú prepojené navzájom a zároveň aj s monitorovacím informačným systémom. Napriek tomu je rok 2008 mnohými považovaný za oficiálny rok zrodu odvetvia internetu vecí, keď bolo na internet pripojených viac elektronických zariadení ako ľudí.
Ako funguje internet vecí?
Technológia internetu vecí je v podstate prepojením viacerých fyzických zariadení a objektov. Zvyčajne sa skladá zo siete senzorov a nepočítačových zariadení, ktoré komunikujú s počítačmi alebo zariadeniami prostredníctvom internetu. Môže sem patriť používanie termostatov, monitorov srdcového tepu, postrekovačov a domácich bezpečnostných systémov. Inovácie technológie internetu vecí umožňujú vzdialené monitorovanie, ovládanie, automatizáciu a kontrolu stavu širokého spektra zariadení a senzorov, ktoré možno použiť v inteligentných domoch a autonómnych vozidlách.
Internet vecí na osobné použitie a použitie v domácnosti
Technológiu internet vecí je možné nasadiť mnohými rôznymi spôsobmi na osobné použitie a použitie v domácnosti. Bežné príklady súvisia s konceptom automatizácie domácnosti, kde je možné použiť viacero zariadení na monitorovanie a riadenie používania svetiel, klimatizácie, ohrievačov a dokonca aj bezpečnostných systémov. Tieto zariadenia môžu byť tiež pripojené k iným osobným zariadeniam, ako sú inteligentné hodinky a smartfóny, prípadne tiež k vyhradeným inteligentným rozbočovačom, ktoré sú určené na pripojenie rôznych produktov inteligentnej domácnosti (napríklad inteligentné televízory a chladničky).
Automatizované domy majú tiež potenciál výrazne zlepšiť kvalitu života starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím tak, že im poskytnú asistenčné technológie. Ide najmä o osoby s obmedzeným zrakom, sluchom alebo pohyblivosťou. Sem môže patriť použitie senzorov v reálnom čase, ktoré varujú členov rodiny, keď je srdcová frekvencia ich príbuzného abnormálna alebo v prípade pádu. Ďalším zaujímavým príkladom je použitie inteligentných postelí na zistenie, či je lôžko obsadené alebo nie. Tieto už niektoré nemocnice testujú, aby mohli sledovať, kedy pacienti opúšťajú lôžka.
Internet vecí na komerčné a priemyselné využitie
Medzi príklady prípadov priemyselného použitia môžu patriť použitie senzorov na sledovanie podmienok prostredia, napríklad teplota, vlhkosť, tlak vzduchu a kvalita. Zariadenia internetu vecí môžu využívať aj farmári na sledovanie toho, kedy dobytku dochádza voda alebo jedlo, prípadne výrobcovia, aby vedeli, keď sa míňa dôležitý produkt. Mohli by dokonca nastaviť automatické zariadenia na objednanie príslušného produktu, keď sa zásoba dostane pod určitú prahovú hodnotu.
Obmedzenia
Internet vecí prináša množstvo zaujímavých inovácií a určite tu zostane. Čo sa týka jeho obmedzení, jedným problémom pri používaní systémov internetu vecí pre firmy aj domácnosti je zvýšený počet zariadení, ktoré je potrebné monitorovať a pripojiť (a mnohé z nich môžu byť závislé od internetového pripojenia). Ak implementácia nie je dostatočne správna, spoločnosti a majitelia domov musia používať na monitorovanie viacerých zariadení viaceré aplikácie. Internet vecí sa tým stáva časovo náročnejší a menej atraktívny pre potenciálnych zákazníkov.
Z tohto dôvodu niektoré spoločnosti ako Apple a Lenovo vytvorili aplikácie, ktoré umožňujú ovládať zariadenia v prostredí iOS, dokonca aj použitím hlasových príkazov. Iné platformy internetu vecí používajú rozbočovače, ktoré sú nezávislé od prístupu na internet alebo k WiFi. Príkladmi sú Amazon Echo a Samsung SmartThings Hub. Internet vecí teda funguje tak, že zariadenia sú prepojené so senzorom, ktorý je často pripojený buď k samotnému internetu, alebo k inému WiFi prijímaču, čo umožňuje centrálne ovládanie, programovanie a monitorovanie.
Internet vecí a kryptomeny
Mnoho systémov internetu vecí bude pravdepodobne závislých od finančných mikrotransakcií medzi digitálnymi objektmi, čo si bude vyžadovať pripojenie zariadení internetu vecí spôsobom, ktorý umožní ekonomiku machine-to-machine (M2M). Ide v podstate o výmenu peňazí medzi neľudskými zariadeniami. V takomto kontexte rastie dopyt po menách kompatibilných s internetom vecí. A kryptomeny sú určite životaschopnou alternatívou.
Spočiatku mnohí verili, že samotný blockchain bude základným rámcom pre ekonomiku M2M, pretože je vhodný pre mikroplatby a vo veľkej miere sa používa s kryptomenami. Mnohé blockchainové siete však majú obmedzený výkon čo sa týka počtu transakcií za sekundu, ktoré dokážu spracovať. To znamená, že väčšina implementácií blockchainu s algoritmom Proof of Work a Proof of Stake v súčasnosti predstavuje obmedzený potenciál čo sa týka škálovateľnosti. Z tohto dôvodu nie sú nevhodné na spracovanie mikrotransakcií M2M vo veľkom rozsahu. Napriek tomu stojí za zmienku, že mnoho blockchainových projektov pracuje na riešeniach škálovateľnosti, ako napríklad Bitcoin Lightning Network a Ethereum Plasma.
Záverečné myšlienky
Internet vecí (IoT) časom umožní automatizáciu, dohľad a kontrolu zariadení v širokom meradle, čo určite zlepší náš každodenný život a zvýši efektivitu rôznych odvetví. Je dosť pravdepodobné, že kryptomeny budú súčasťou revolúcie internetu vecí a budú slúžiť ako digitálne peniaze pre mikrotransakcie a ekonomiku typu machine-to-machine (M2M). V súčasnosti existuje obmedzený počet kryptomenových projektov zameraných na priemysel internetu vecí. V blízkej budúcnosti však pravdepodobne budeme svedkami vytvárania mnohých ďalších, keďže technológia napreduje rýchlym tempom.