Kryptografia

Pokrok vo výpočtovej technike sprístupnil dáta a hoci to môže ponúkať obrovské pozitívum, prináša to aj negatívum. Online dáta sú vystavené mnohým hrozbám vrátane krádeží a korupcie. Kryptografia (alebo kryptológia) je jedným z riešení, ktoré umožňuje chrániť informácie pred niektorými rizikami spojenými s ukladaním a distribúciou údajov. Neznamená to, že koncept šifrovania údajov je niečím novým. Už pred digitálnou érou ľudia maskovali správy, aby si ich nemohli prečítať príjemcovia, ktorým neboli určené. Zvýšené používanie počítačových zariadení však posunulo vedu šifrovania na úplne novú úroveň.

Čo je kryptografia?

Stručne povedané, kryptografia je veda o skrývaní informácií. Presnejšie povedané, moderná kryptografia využíva matematické teórie a výpočty na šifrovanie a dešifrovanie údajov alebo na zaručenie integrity a autentickosti informácií.

Použitím špecifických kryptografických techník je možné posielať citlivé dáta aj cez nezabezpečené siete. Úroveň šifrovania bude závisieť od stupňa ochrany, ktorú údaje vyžadujú. Napríklad typ zabezpečenia používaný v bežných osobných súboroch (napríklad kontakty) nie je rovnaký ako ten, ktorý sa používa v sieťach kryptomien.

Pre pochopenie jej dôležitosti v rámci systémov kryptomien je rozhodujúce naučiť sa, ako kryptografia funguje. Väčšina blockchainových systémov (ako napríklad Bitcoin) využíva konkrétnu sadu kryptografických techník, ktoré im umožňujú fungovať ako decentralizovaný a verejný ledger (účtovná kniha), prostredníctvom ktorej môžu prebiehať digitálne transakcie veľmi bezpečným spôsobom.

Ako funguje kryptografia?

Kryptografia je nevyhnutnou súčasťou technológie blockchain. Preto je kľúčová pre každú kryptomenu. Kryptografické dôkazy aplikované na distribuované siete umožnili vytvorenie ekonomických systémov bez potreby tretích strán, vďaka ktorým sa zrodil bitcoin a ďalšie decentralizované digitálne meny.