Predstavte si, že krajina prechádza ťažkým obdobím, pretože firmy nezarábajú toľko ako predtým. Ľudia tiež nemíňajú toľko ako predtým, čo znamená, že firmy nemusia vyrábať toľko tovaru alebo ponúkať toľko pracovných miest. Keď je k dispozícii menej pracovných miest, pre ľudí je ťažšie nájsť si prácu, čo vedie k menšiemu objemu peňazí v obehu.
Čo však spôsobuje stagfláciu? Neexistuje jediný dôvod. Niekedy je to spôsobené problémami s tým, ako sa peniaze pohybujú v ekonomike. Inokedy to môže byť vyvolané náhlym zvýšením cien dôležitých tovarov, ako je ropa. To môže viesť k zvýšeniu výrobných nákladov, ktoré potom firmy prenesú na zákazníkov zvýšením cien.
Vlády a ekonómovia musia prísť s inteligentnými plánmi na zvládnutie stagflácie. Môžu sa zamerať na politiky, ktoré pomôžu oživiť ekonomiku, a zároveň sa snažiť kontrolovať rastúce ceny. Je ťažké nájsť rovnováhu, pripomína to snahu kráčať po tenkom lane.
Stagflácia sa vyskytla v 70. rokoch 20. storočia a mala vplyv najmä na globálne hospodárstvo. Táto jedinečná a komplikovaná situácia sa objavila, keď sa súčasne vyskytli vysoká inflácia aj ekonomická stagnácia. K tomuto náročnému scenáru prispeli viaceré faktory, napríklad cenové šoky ropy, prerušenia dodávok a uvoľnená menová politika.
Vlády sa snažili nájsť účinné riešenia, čo predstavovalo osobitné obdobie v hospodárskych dejinách. Stagflácia v 70. rokoch minulého storočia slúži ako prípadová štúdia, ktorá poukazuje na zložitosti a ťažkosti spojené so súčasným riadením inflácie aj stagnácie.
Situácia, keď ekonomika rýchlo prechádza z rastu na pomalý rast alebo recesiu.
Mäkké pristátie označuje situáciu, keď sa ekonomika po období rýchleho rastu postupne spomaľuje, no nedochá...