Sharding

Sharding je metóda rozdelenia blockchainov (alebo iných typov databáz) na menšie, oddelené blockchainy, ktoré spravujú špecifické segmenty údajov. Táto metóda znižuje tlak na jeden reťazec, ktorý musí riešiť všetky transakcie a interakcie v sieti. Každý oddelený blockchain je známy ako fragment a má svoj konkrétny ledger.

Tieto fragmenty potom môžu spracovávať svoje vlastné transakcie, ale interakcie medzi fragmentmi spravuje blockchain alebo hlavný reťazec. Vďaka tomuto je sharding vylepšenie škálovateľnosti vrstvy 1, keďže ide o zmenu hlavnej siete blockchainu. Implementácia fragmentov ponúka oveľa väčšiu škálovateľnosť ako keby sa pokračovalo v používaní jedinej siete. Vývojári siete Ethereum zavádzajú sharding počas procesu inovácie siete Ethereum na škálovateľnú sieť používajúcu konsenzus Proof of Stake.

V príklade siete Ethereum bude Beacon Chain koordinovať 64 jednotlivých fragmentov. Pôvodný reťazec Ethereum používajúci konsenzus Proof of Work sa zlúči s reťazcom Beacon, ktorý používa konsenzus Proof of Stake. Sharding príde neskôr.

Jednou z výhod používania shardingu siete je jednoduchosť a dostupnosť fungovania uzla. Keďže údaje siete sa rozdeľujú medzi fragmenty, už nie je potrebné, aby uzly validátorov ukladali celú históriu celého blockchainu. Namiesto toho validátor uchováva iba potvrdenia o integrite údajov.

Siete bez shardingu často siahajú po používaní rollupov na zlepšenie škálovateľnosti. Rollupy odoberú transakcie mimo reťazec a zabalia ich spoločne na overenie na hlavnom reťazci. Aj keď sa môže zdať, že sharding je konkurenciou rollupov, v skutočnosti ich zefektívňuje. Rollupy vo fragmentovanej sieti budú môcť efektívnejšie hlásiť svoj stav, čím sa zvýši ich rýchlosť.

Hlavnou obavou pri shardingu je možnosť, že škodliví aktéri prevezmú niektorý fragment. Tento fragment by potom mohol negatívne ovplyvňovať ostatné časti siete. Bez použitia náležitej starostlivosti a pravidiel je úloha prevzatia fragmentu dosiahnuteľnejšia jednoduchšie ako prevzatie celej nefragmentovanej siete.