Domov
Články
Hist├│ria kryptografie

Hist├│ria kryptografie

Za─Źiato─Źn├şk
Zverejnen├ę Jan 14, 2019Aktualizovan├ę Jun 9, 2023
5m

Kryptografia, veda o┬áp├şsan├ş k├│dov a┬á┼íifier pre bezpe─Źn├║ komunik├íciu, je jedn├Żm z┬ánajd├┤le┼żitej┼í├şch prvkov, v─Ćaka ktor├Żm je mo┼żn├ę fungovanie modern├Żch kryptomien a┬áblockchainov. V┬ás├║─Źasnosti pou┼ż├şvan├ę kryptografick├ę techniky s├║ v┼íak v├Żsledkom neuverite─żne dlh├ęho historick├ęho v├Żvoja. Od staroveku ─żudia pou┼ż├şvali kryptografiu na bezpe─Źn├Ż prenos inform├íci├ş. Ni┼ż┼íie uv├ídzame fascinuj├║cu hist├│riu kryptografie, ktor├í sa vyvinula a┼ż na pokro─Źil├ę a┬ásofistikovan├ę met├│dy pou┼ż├şvan├ę pre modern├ę digit├ílne ┼íifrovanie.


Starovek├ę korene kryptografie

Je zn├íme, ┼że primit├şvne kryptografick├ę techniky existovali u┼ż v┬ástaroveku a┬ázd├í sa, ┼że v├Ą─Ź┼íina ran├Żch civiliz├íci├ş kryptografiu do ur─Źitej miery pou┼ż├şvala. Nahradenie symbolov, najz├íkladnej┼íej formy kryptografie, sa objavuje v┬ástaroegyptsk├Żch aj mezopot├ímskych p├şsomn├Żch z├íznamoch. Najstar┼í├ş zn├ímy pr├şklad tohto typu kryptografie sa na┼íiel v┬áhrobke egyptsk├ęho ┼í─żachtica menom Chnumhotep┬áII., ktor├Ż ┼żil pribli┼żne pred 3┬á900┬árokmi.

├Ü─Źelom nahr├ídzania symbolov v┬án├ípise Chnumhotep nebolo skry┼ą inform├ície, ale zv├Ż┼íi┼ą ich lingvistick├║ pr├ş┼ąa┼żlivos┼ą. Najstar┼í├ş zn├ímy pr├şklad kryptografie pou┼ż├şvanej na ochranu citliv├Żch inform├íci├ş sa objavil pribli┼żne pred 3┬á500 rokmi, ke─Ć mezopot├ímsky pis├ír pou┼żil kryptografiu na utajenie recept├║ry na hrn─Źiarsku glaz├║ru pou┼ż├şvan├║ na hlinen├ę tabu─żky.

V┬áneskor┼í├şch obdobiach staroveku sa kryptografia be┼żne pou┼ż├şvala na ochranu d├┤le┼żit├Żch vojensk├Żch inform├íci├ş. Na tento ├║─Źel sa pou┼ż├şva dodnes. V┬ágr├ęckom mestskom ┼ít├íte Sparta sa spr├ívy ┼íifrovali tak, ┼że sa p├şsali na pergamen polo┼żen├Ż na valec ur─Źitej ve─żkosti. Spr├ívu bolo mo┼żn├ę rozl├║┼íti┼ą len tak, ┼że ju pr├şjemca nasadil na podobn├Ż valec. ┼ápi├│ni v┬ástarovekej Indii podobn├Żm sp├┤sobom pou┼ż├şvali k├│dovan├ę spr├ívy u┼ż v┬á2.┬ástoro─Ź├ş pred na┼í├şm letopo─Źtom.

Pravdepodobne najpokro─Źilej┼íiu kryptografiu v┬ástaroveku dosiahli Rimania. V├Żznamn├Żm pr├şkladom r├şmskej kryptografie, zn├ímej ako C├ęzarova ┼íifra, bolo posunutie p├şsmen spr├ívy za┼íifrovanej v┬álatinskej abecede o┬áur─Źit├Ż po─Źet miest ─Ćalej. Pri znalosti tohto syst├ęmu a┬ápo─Źtu miest na posunutie p├şsmen pr├şjemca dok├ízal ├║spe┼íne rozl├║┼íti┼ą inak ne─Źitate─żn├║ spr├ívu.


V├Żvoj v┬ástredoveku a┬árenesancii

V┬ástredoveku sa v├Żznam kryptografie zvy┼íoval, ale substitu─Źn├ę ┼íifry, ktor├Żch pr├şkladom je okrem in├ęho aj C├ęzarova ┼íifra, sa st├íle ┼ítandardne pou┼ż├şvali. Kryptoanal├Żza, veda, ktor├í sa pou┼ż├şva na rozl├║┼ítenie k├│dov a┬á┼íifier, za─Źala dobieha┼ą st├íle relat├şvne primit├şvnu kryptografiu. Al-Kindi, zn├ímy arabsk├Ż matematik, vyvinul okolo roku 800 n├í┼ího letopo─Źtu techniku zn├ímu ako frekven─Źn├í anal├Żza, v─Ćaka ktorej boli substitu─Źn├ę ┼íifry n├íchyln├ę na de┼íifrovanie. ─Żudia, ktor├ş sa pok├║┼íali de┼íifrova┼ą za┼íifrovan├ę spr├ívy, po prv├Żkr├ít z├şskali pr├şstup k┬ásystematickej met├│de, v─Ćaka ─Źomu bolo potrebn├ę, aby sa kryptografia ─Ćalej rozv├şjala, aby dok├ízala zosta┼ą pou┼żite─żn├í.

V┬ároku 1465 Leone Alberti vyvinul polyalfabetick├║ ┼íifru, ktor├í sa pova┼żuje za rie┼íenie proti technike frekven─Źnej anal├Żzy, ktor├║ vyvinul Al-Kindi. V┬ápolyalfabetickej ┼íifre sa spr├íva k├│duje pomocou dvoch odli┼ín├Żch abecied. Jedna abeceda sa pou┼żije na nap├şsanie p├┤vodnej spr├ívy, zatia─ż ─Źo druh├í je ├║plne in├í abeceda, v┬áktorej sa spr├íva zobrazuje po zak├│dovan├ş. Pri pou┼żit├ş v┬ákombin├ícii s┬átradi─Źn├Żmi substitu─Źn├Żmi ┼íiframi polyalfabetick├ę ┼íifry v├Żrazne zv├Ż┼íili bezpe─Źnos┼ą zak├│dovan├Żch inform├íci├ş. Pokia─ż ─Źitate─ż nepoznal abecedu, ktorou bola spr├íva p├┤vodne nap├şsan├í, technika frekven─Źnej anal├Żzy bola zbyto─Źn├í.┬á

V┬áobdob├ş renesancie boli vyvinut├ę aj nov├ę met├│dy k├│dovania inform├íci├ş, vr├ítane popul├írnej ranej met├│dy bin├írneho k├│dovania, ktor├║ vyna┼íiel zn├ímy polyhistor Sir Francis Bacon v┬ároku 1623.


Pokrok v┬áned├ívnych storo─Źiach

Kryptografia ako veda v┬ápriebehu storo─Ź├ş napredovala. Ve─żk├Ż prelom v┬ákryptografii dosiahol Thomas Jefferson v┬á90.┬árokoch 18.┬ástoro─Źia. Jeho vyn├ílez, zn├ímy ako ┼íifrovac├ş (Jeffersonov) valec, pozost├íval z┬á36 koliesok s┬áp├şsmenami. Kolieska boli pohybliv├ę a┬ábolo mo┼żn├ę pou┼żi┼ą ich na dosiahnutie zlo┼żit├ęho k├│dovania. Tento koncept bol tak├Ż pokro─Źil├Ż, ┼że sl├║┼żil ako z├íklad pre americk├║ vojensk├║ kryptografiu a┼ż do druhej svetovej vojny.

Druh├í svetov├í vojna priniesla tie┼ż skvel├Ż pr├şklad anal├│govej kryptografie, zn├ímej pod n├ízvom stroj Enigma. Podobne ako ┼íifrovac├ş valec, aj toto zariadenie, ktor├ę pou┼ż├şvali krajiny zoskupenia Os Berl├şn-R├şm-Tokio, vyu┼ż├şvalo na zak├│dovanie spr├ívy ot├í─Źaj├║ce sa kolieska, v─Ćaka ─Źomu bolo prakticky nemo┼żn├ę pre─Ź├şta┼ą spr├ívu bez pou┼żitia ─Ćal┼íieho stroja Enigma. Na prelomenie ┼íifry Enigma bola nakoniec pou┼żit├í skor├í po─Ź├şta─Źov├í technol├│gia. ├Üspe┼ín├ę de┼íifrovanie spr├ív za┼íifrovan├Żch k├│dom Enigma sa st├íle pova┼żuje za kritick├║ s├║─Źas┼ą v├ş┼ąazstva spojencov.


Kryptografia v┬ádobe po─Ź├şta─Źov

S┬ározmachom po─Ź├şta─Źov sa kryptografia stala ove─ża pokro─Źilej┼íou ako tomu bolo v┬áanal├│govej ├ęre. 128-bitov├ę matematick├ę ┼íifrovanie, ove─ża silnej┼íie ne┼ż ak├íko─żvek starovek├í alebo stredovek├í ┼íifra, je teraz ┼ítandardom pre mnoh├ę citliv├ę zariadenia a┬ápo─Ź├şta─Źov├ę syst├ęmy. Od roku 1990 po─Ź├şta─Źov├ş vedci vyv├şjali ├║plne nov├║ formu kryptografie naz├Żvan├║ kvantov├í kryptografia. D├║fali, ┼że t├Żm op├Ą┼ą zv├Ż┼íia ├║rove┼ł ochrany, ktor├║ pon├║ka modern├ę ┼íifrovanie.

V┬áposledn├Żch rokoch sa kryptografick├ę techniky pou┼ż├şvaj├║ na umo┼żnenie fungovania kryptomien. Kryptomeny vyu┼ż├şvaj├║ nieko─żko pokro─Źil├Żch kryptografick├Żch techn├şk, vr├ítane ha┼íovac├şch funkci├ş, kryptografie pou┼żit├şm verejn├ęho k─ż├║─Źa a┬ádigit├ílnych podpisov. Tieto techniky sa pou┼ż├şvaj├║ predov┼íetk├Żm na zaistenie bezpe─Źnosti ├║dajov ulo┼żen├Żch na blockchainoch a┬ána overovanie transakci├ş. ┼ápecializovan├í forma kryptografie, zn├íma ako algoritmus Elliptic Curve Digital Signature Algorithm (ECDSA), podporuje fungovanie bitcoinu a┬ásyst├ęmov ─Ćal┼í├şch kryptomien a┬ásl├║┼żi ako prostriedok na poskytovanie mimoriadnej bezpe─Źnosti a┬ázaistenie toho, ┼że prostriedky m├┤┼żu pou┼ż├şva┼ą iba ich pr├ívoplatn├ş vlastn├şci.

Kryptografia pre┼íla za posledn├Żch 4┬á000┬árokov dlh├║ cestu a┬áje pravdepodobn├ę, ┼że jej v├Żvoj sa tak skoro nezastav├ş. Pokia─ż si citliv├ę d├íta vy┼żaduj├║ ochranu, kryptografia sa bude ─Ćalej vyv├şja┼ą. Hoci kryptografick├ę syst├ęmy pou┼ż├şvan├ę v┬áblockchainoch kryptomien dnes predstavuj├║ jedny z┬ánajpokro─Źilej┼í├şch foriem tejto vedy, z├írove┼ł s├║ s├║─Źas┼ąou trad├şcie, ktor├í siaha hlboko do hist├│rie ─żudstva.

Zdie─ża┼ą pr├şspevky
Zaregistrujte si ├║─Źet
E┼íte dnes vyu┼żite svoje znalosti v┬ápraxi otvoren├şm ├║─Źtu Binance.